Nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy by sa malo sprísniť. Vyplýva to z návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý v stredu schválila vláda. Predkladateľom bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktoré tak chce zamedziť špekulatívnym nákupom a následným zmenám druhu pozemku, či možnému zneužívaniu vlastníctva. Ministri taktiež schválili návrh, podľa ktorého sa spomínaným zákonom bude parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.
Nadobúdať pôdu by mali podľa schváleného návrhu zásadne osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa Obchodného zákonníka najmenej tri roky v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza alebo v obci susediacej s touto obcou. Nadobúdateľ musí tiež mať v prípade, že je fyzická osoba právoplatný pobyt na území SR minimálne desať rokov a rovnako tak právnická osoba musí mať registráciu na našom území minimálne desať rokov.
Do jedného hektára v nezastavanej oblasti by mal majiteľ zverejniť zámer predať pôdu. „Musí povedať, ktorú parcelu, na čo je využívaná, aká je jej cena. Musí to zverejniť na tabuli na 15 dní v príslušnej obci alebo v meste a musí zadať túto ponuku aj na Centrálnom registri, ktorý vznikne od prvého júna na ministerstve pôdohospodárstva,“ povedal šéf rezortu pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Dodal, že pokiaľ je výmera nad jeden hektár, majiteľ musí zverejniť tento zámer aj v regionálnom, alebo celoslovenskom periodiku. „Prednostné právo na nákup tejto parcely má prvý poľnohospodár, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť v rámci obce, v druhom kroku v rámci susednej obce, v treťom kroku v rámci Slovenska a v štvrtom kroku sa táto pôda stáva voľným artiklom,“ spresnil minister.
Zákon by sa nemal vzťahovať na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti by mali byť vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky v zastavanom území obce a pozemky s malou výmerou do 2 tis. metrov štvorcových, aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Obmedzenia by sa nemali týkať ani pozemkov, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní určené na výstavbu, ani pozemkov, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je obmedzená, ako napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov.
Výhrady k návrhu zákona má hnutie Nova. „Že v skutočnosti ide o zabetónovanie dotačných kšeftov pre veľkoprijímateľov, ktorí majú a naďalej chcú mať takmer zadarmo prenajaté obrovské plochy, sa v návrhu nepíše,“ konštatoval Robert Žitňanský z hnutia Nova. „Vety ako ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy je verejným záujmom, verejným dobrom a pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií znejú predsa len lepšie, aj keď s návrhom nemajú prakticky nič spoločné,“ dodal.