Prvé hlásenia poistných udalostí sú od firiem, ľudia zachraňujú seba a majetok. Na poisťovne sa zvyčajne obracajú až neskôr. Presná výška škôd preto ešte nie je známa. Poisťovne ju určia až po obhliadkach, ktoré nasledujú po ohlásení poistnej udalosti. Zmapovať následky povodne bude otázkou najbližších týždňov. „Zatiaľ môžeme hovoriť len o predbežných škodách. Do stredy 14. augusta dosiahli na majetku firiem 3,5 mil. Sk, občania si nárokujú približne stotisíc korún,“ uviedol Ľubomír Kubík z odboru poistenia majetku poisťovňa Kooperativa, a. s., Bratislava. Podľa neho sú pri poistení majetku pred živelnými pohromami zodpovednejšie firmy. „Rozhodne majú väčší záujem, lebo si viac uvedomujú dôsledky.“

Nepoučiteľní Slováci

Takmer všetky poisťovne ponúkajú poistky pre prípad povodní a záplav. Samozrejme, v čase záplav a povodní sa v rizikových oblastiach nové zmluvy zdráhajú uzatvárať. Poistiť sa nemôžete ani dodatočne po vzniku škody.

Pri tomto druhu poistenia štandardne platí pravidlo, že poistenie pre prípad záplav a povodní je jeho súčasťou. „Občania si nemusia osobitne pripoistiť riziko záplavy a povodne – na rozdiel od právnických osôb,“ vysvetlil riaditeľ Úseku poistenia podnikateľských rizík a majetku a podpredseda Predstavenstva Ergo poisťovne, a. s., Bratislava Dalibor Pavel. Ako ďalej uviedol, výška ročného poistného za takéto poistenie závisí od hodnoty poisťovanej stavby alebo domácnosti a od miesta (lokality), kde sa nachádza. Nemenej dôležitým je určenie skupiny rizík, proti ktorým sa poisťujeme.

Pri poisťovaní stavieb je podľa hovorkyne Slovenskej poisťovne, a. s., Bratislava Lucie Bombošovej dôležitá zastavaná plocha stavby, jednotlivých podlaží, garáže, pivnice a list vlastníctva. Pred uzatvorením poistky je nutná obhliadku objektu.

A aké sú priemerné ceny? Napríklad v Kooperative vyjde poistenie domácnosti približne na 600 Sk, poistenie domov je drahšie, zaplatíte okolo 1 200 až 1 300 Sk. Napriek tomu, že poistenie nie je cenovo nedostupné, ešte stále nepatrí k bežnému štandardu Slovákov. K zvýšenému záujmu, zdá sa, neprispievajú ani opakujúce sa záplavy. „V tomto smere sme nepoučiteľní. Pokiaľ sa sami neocitneme v krízovej situácii, berieme poistenie na ľahkú váhu,“ povedal generálny tajomník Slovenskej asociácie poisťovní Vladimír Rančík.

S hlásením neotáľajte

Pri vzniku škody na poistenom majetku by ste mali čo najskôr nahlásiť poistnú udalosť v poisťovni, v ktorej ste uzatvorili poistku. Stav, ktorý nastal, by ste nemali meniť, kým poisťovňa škodu nevyšetrí. Z bezpečnostných alebo existenčných dôvodov však môžete určité škody napraviť. Dôležitým dôkazom na určenie ceny poškodených a zničených vecí sú doklady o ich zaplatení, napríklad účty alebo faktúry. Nezabudnite si ich pripraviť.

K náhrade škôd pristupujú poisťovne individuálne, pričom zohľadňujú všetky podmienky zmluvy a výsledky obhliadky domácnosti alebo stavby. Zväčša sa však snažia o likvidáciu poistnej udalosti v čo najkratšom termíne. Práve rýchlosť odškodnenia je totiž jedným z kľúčových faktorov spokojnosti s poisťovacími službami. Poisťovne odškodňujú klientov do pätnástich dní po došetrení prípadu (zvyčajne po doručení posledného dokladu o cene poškodenej alebo zničenej veci). Pri väčších škodách poskytnú zálohu aj skôr.

Koľko zaplatia

Doteraz nahlásené škody spôsobené povodňami a záplavami nenaznačujú výšku súm z minulých rokov. Slovenská poisťovňa vyplatila v roku 1999 takmer tristo miliónov korún, vlani to bolo približne 250 mil. Sk. „Čísla, ktoré máme momentálne k dispozícií takúto výšku nedosahujú.“ potvrdila hovorkyňa najväčšej poisťovne na Slovensku L. Bombošová.

Vlani „utopili“ poisťovne na Slovensku takmer 270 mil. Sk. Celkové škody sa pritom vyšplhali až na 1,958 mld. Sk. Väčšina škôd bola na majetku obcí, napríklad na budovách, cestách a mostoch a regulácií tokov. Škody v poľnohospodárstve boli ďalšou výraznou položkou. Tieto riziká znášal štát, čo v konečnom dôsledku zaplatili všetci daňoví poplatníci.

Postup pri nárokovaní poistného plnenia:

1. Čo najskôr nahláste škodovú udalosť poisťovni, v ktorej ste poistený, vo väčšine prípadov stačí aj telefonicky.

2. Do 15 dní by ste mali vypísať hlásenie o škode. Cestu do poisťovne si ušetríte, ak vás navštívi likvidátor osobne.

3. Stav, ktorý nastal by ste nemali meniť, kým poisťovňa škodu nevyšetrí. Z bezpečnostných alebo existenčných dôvodov však môžete určité škody napraviť. Ak máte možnosť, odfotografujte ich ešte pred úpravami.

4. Pripravte si doklady o cene poškodených a zničených vecí, napríklad účty alebo faktúry. Ako dôkaz môžete použiť aj fotografie pred povodňou a bezprostredne po nej.

5. Poisťovňa odškodní klientov do 15 dní po došetrení poistnej udalosti, pri väčších škodách poskytne zálohu aj skôr.

Aké sú živelné riziká?

– požiar

– výbuch

– blesk

– povodeň a záplava

– lavína a zosuv pôvody s výnimkou zosuvu spôsobeného priemyselným podnikaním

– víchrica

– ľadovec

– ťarcha snehu

– pád cudzích predmetov a skál

– zemetrasenie

Zdroj: Profit

Škody spôsobené povodňami v roku 2001 na Slovensku (v mil. Sk):

na majetku v správe okresných a krajských úradov*42,453

u obyvateľov*136,658

na majetku obcí*418,001

u občianskych združení*10,998

v poľnohospodárstve*382,346

vo vodnom hospodárstve*547,526

v lesnom hospodárstve*87,059

v rezorte Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií*272,145

v rezorte Ministerstva hospodárstva*26,900

v rezorte Ministerstva obrany*33,542

v rezorte Ministerstva životného prostredia*0,838

Spolu*1 958,376

z toho poistné plnenie*268,862

Zdroj: Slovenská asociácia poisťovní