Na Slovensku  sa má do obnoviteľných zdrojov energie preinvestovať 11,35 miliárd korún

Bez veľkých vodných elektrární by sa malo na Slovensku vďaka týmto investíciám vyrábať v roku 2010 z obnoviteľných zdrojov 1 200 GWh elektrickej energie

Na Slovensku by sa malo na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pri výrobe elektrickej energie, bez investícií do veľkých vodných elektrární, do roku 2010 investovať 11,35 mld. Sk. Vyplýva to zo Stratégie energetickej bezpečnosti SR do roku 2030, ktorej návrh vypracovalo ministerstvo hospodárstva (MH). Vďaka týmto investíciám by sa malo na Slovensku vyrobiť z OZE o 973 gigawatthodín (GWh) elektrickej energie viac. V roku 2010 by sa tak malo na Slovensku bez veľkých vodných elektrární vyrobiť z OZE približne 1 200 GWh elektrickej energie. Podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe elektriny by predstavoval 4 %.

Podľa stratégie by malo najviac investícií smerovať na využívanie bioplynu, a to 4,2 mld. Sk. Na veterné elektrárne odhaduje do roku 2010 rezort hospodárstva investície vo výške 4 mld. Sk. Najväčší nárast výroby elektriny by pritom v rámci obnoviteľných zdrojov malo Slovensko zaznamenať z biomasy, a to 476 GWh. Vynaložené investície na nové zdroje biomasy a biomasy vznikajúcej zo spoluspaľovania by sa pritom do roku 2010 mali pohybovať na úrovni 950 mil. Sk. „Biomasa bude patriť v nasledujúcich rokoch medzi najvýznamnejšie obnoviteľné zdroje energie,“ uvádza sa v stratégii. MH predpokladá, že v spomínanom období by sa na malé vodné elektrárne malo vynaložiť 1,8 mld. Sk. V roku 2030 by sa malo podľa stratégii bez veľkých vodných elektrární vyrábať na Slovensku z OZE 4 400 GWh elektrickej energie.

V roku 2020 bude na Slovensku predstavovať podiel OZE na celkovej spotrebovanej energie 12 až 14 %. Optimistický scenár predpokladá 14-percentný podiel OZE na celkovej spotrebovanej energie vďaka vyššiemu využívaniu biomasy, slnečnej energie a geotermálnej energie. „Tento scenár predpokladá nárast cien ropy o 100 % v roku 2015 v porovnaní s terajším rokom a nárast ceny skleníkového plynu za tonu oxidu uhličitého. Pri tomto náraste cien, OZE získajú konkurenčnú výhodu kvôli takmer nulovým nákladom na svoje využívanie,“ konštatuje stratégia. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné podľa rezortu hospodárstva založiť Centrum pre výskum OZE. „Poslaním tohto centra bude poskytovať vedeckú a technickú podporu pre rozhodovanie v smerovaní výskumu a vývoja OZE, koordinovať výskumné úlohy a napomôcť prenášať výsledky do praxe,“ vysvetľuje stratégia.