Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska by mal v tomto roku vzrásť o 3 % a v budúcom o 3,8 %. Vyplýva to z prognóz, ktoré zverejnila Európska komisia (EK). K rastu HDP by v tomto roku mal výrazne prispieť domáci dopyt, ktorý by mal zároveň viac ako vykompenzovať slabšie prírastky čistého exportu.

Podľa EK by sa mal deficit bežného účtu platobnej bilancie SR v tomto roku zhoršiť na 4,4 % HDP. Hlavnými dôvodmi je najmä silný dopyt po dovážaných produktoch, redukcia tempa rastu exportu a menej priaznivý vývoj bilancie služieb, najmä dopravy. Rast domáceho dopytu by mal vyplývať najmä z vyššej súkromnej spotreby a investícií. Na ich rast budú vplývať vyššie reálne mzdy, splatenie privatizačných dlhopisov Fondu národného majetku, zrušenie dovoznej prirážky a zníženie dane z príjmov právnických osôb.

Domáci dopyt v krajine začal oživovať už v druhom polroku minulého roka, avšak za celý rok vykázal pokles. Toto zníženie však viac ako vykompenzoval rast čistého exportu, takže rast HDP sa za minulý rok zrýchlil na 2,2 % z predminuloročných 1,9 %.

Deficit verejných financií komisia v tomto roku odhaduje na 5,4 % HDP. Tento údaj zahŕňa približne jedno percento úrokových výdavkov na reštrukturalizáciu bánk. Ak sa bude slovenská vláda striktne pridržiavať svojho sľubu obmedziť deficit na 3,9 % HDP bez zarátania úrokových výdavkov, EK zreviduje prognózy nadol koncom tohto roka.

Podľa komisie sú však menej priaznivé vyhliadky pre nezamestnanosť. Rast produkcie sa podľa EK plne neodrazí na poklese nezamestnanosti, vzhľadom na pokračujúcu reštrukturalizáciu a privatizáciu podnikov. Miera nezamestnanosti sa od konca roku 1998 prudko zvýšila a vlani dosiahla 18,6 %. Európska komisia predpokladá v tomto roku iba malý pokles nezamestnanosti a to na 18,4 %, zatiaľ čo v roku 2002 by sa mala znížiť na 18,3 %.

Zlepšenie zaznamenala EK aj vo vývoji inflácie. V uplynulom roku rast cenovej hladiny výrazne ovplyvňovalo zvyšovanie regulovaných cien, vyššie nepriame dane a dočasné zavedenie dovoznej prirážky. Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien v priebehu roka dosiahla až 12 % a ku koncu minulého roka sa ustálila na 8,4 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa dopad vládnych opatrení, dosiahla ku koncu minulého roka 4,6 %. V tomto roku zohrajú opäť dôležitú úlohu zmeny regulovaných cien. Priemerná inflácia by tak mala dosiahnuť zhruba 7,5 %. Ku koncu roka očakáva komisia na Slovensku medziročnú infláciu 7,8 %. Výrazný príliv kapitálu spojený s prebiehajúcou privatizáciou môže stimulovať monetárnu a devízovú politiku.