Na margo 11. riadneho zasadnutia Medzinárodného zoskupenia asociácií podnikových finančníkov – IGTA hovoríme s účastníkom rokovania, prezidentom SAF Andrejom Révayom.
Iba nedávno sa v HongKongu skončilo 11. riadne zasadnutie Medzinárodného zoskupenia asociácií podnikových finančníkov IGTA – International
Group of Treasury Associations. Zúčastnil sa na nej aj prezident Slovenskej asociácie podnikových finančníkov Andrej Révay, ktorého požiadal o rozhovor Jozef Knížat.
Pre úplnosť ešte dodajme, že SAF sa stala riadnym členom IGTA 13. mája 2000 na konferencii vo Wokefield Park v juhoanglickom Berkshire.
Pán prezident, aké boli ťažiskové témy rokovania IGTA v HongKongu?
V zásade možno povedať, že program sa vo všeobecnosti orientoval na prerokovanie aktuálnej spolupráce členských krajín IGTA, ako aj na hľadanie možných kooperačných bodov v budúcnosti. V konkrétach šlo, po prvé, o hlavné smery a zabezpečenie vzdelávacieho programu. Kľúčovým východiskom je najdokonalejšie prepracovaný vzdelávací program britskej asociácie – ACT, ktorá na profesionálnej báze ponúka vzdelávacie programy a kurzy, ako aj zmluvy na ich realizáciu v celosvetovom meradle.
Druhým kľúčovým bodom hongkongského zasadnutia IGTA bolo zavádzanie tzv. best practises / najlepších skúseností, praktík / v oblasti finančného riadenia, vzhľadom na problémy a krízy, ktoré nastali v celosvetovom finančníctve. Nie je náhoda, že tento bod sa výrazne preferoval práve na 11. riadnom zasadnutí IGTA – hongkongská asociácia je totiž akýmsi „motorom“ pri včleňovaní podnikových finančníkov v Čínskej ľudovej republike do štruktúr IGTA. Chcem dodať, že akási nadstavba tohtoročného výročného zasadania v HongKongu bolo konštruovaná tak, aby sa najlepšie skúsenosti IGTA efektívne premietli do činnosti čínskych podnikových finančníkov. Nie je preto náhoda, že po skončení 11. zasadnutia jeho účastníci absolvovali sériu pracovných stretnutí v Šanghaji.
Spomínali sme prvé dva rozmery 11. zasadnutia IGTA – teda vzdelávanie a uplatňovanie tzv. best practises. Čo bolo tým tretím rozmerom?
– Tretia sféra sa snažila dostať do oblasti, ktorá rezonuje aj na európskom trhu – mám na mysli uplatňovanie medzinárodných účtovných štandardov – IFRS. Na európskom kontinente sa totiž zavádzajú a presadzujú práve tieto štandardy, no v Spojených štátoch a v časti Južnej Ameriky dominuje US GAAP. Väčšina ázijských krajín, s výnimkou Indie, ale napríklad aj Austrália, sa prikláňa k IFRS.V tomto bode sme sa upriamili na využitie jednotných účtovných štandardov, no iba ďalší vývoj ukáže, či sa vo výraznejšom rozsahu, prípadne v plnom rozsahu presadí v Ázii IFRS, respektíve či nedôjde k jeho určitému zladeniu, možno konvergencii s niektorými prvkami US GAAP.
Takéto veľké fórum je vždy individuálnym profesijným prínosom pre každého jeho účastníka – v čom bolo prínosom pre Vás?
– Priznám sa, že v Hong Kongu a v kontinentálnej Číne som bol vôbec po prvý raz, a podľa mňa je skutočne robustný ekonomický rast tejto krajiny evidentný. Viditeľný je v stavebníctve, v infraštruktúre, v službách, v cestovnom ruchu, no v každom prípade – a to ma zaujalo najviac –
aj vo finančnom sektore.
Šanghaj s 18 miliónmi obyvateľov sa považuje nielen za „výkladnú skriňu“ ČĽR, ale bez
bez akéhokoľvek zveličovania možno povedať, že toto mesto je finančným centrom celej kontinentálnej Číny. Sídlo tu má 130 domácich bánk a vyše 30 z nich má zahraničných akcionárov. Operuje tu americká AIG – skutočne globálna poisťovacia spoločnosť, veľmi silnú pozíciu má CitiBank, ale aj ďalšie významné americké a európske bankové domy, spoločnosti, developerské firmy. Rokovali sme tiež na pôde Šanghajskej asociácie bánk a veľmi pozorne som sledoval aj pozíciu Šanghajskej burzy cenných papierov – SSE, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v transformačnom procese celej čínskej ekonomiky a finančného sektora. Trhová kapitalizácia obchodovaných akcií predstavuje zhruba 1 bilión USD a len pre zaujímavosť dodám, že 99,6% investorov sú individuálni investori a iba 0,4% sú inštitucionálni investori.
Na druhej strane treba vidieť, že čínsky trh je silne regulovaný, spomínal som zahraničné firmy, banky, poisťovne, ktoré v Číne veľmi úspešne podnikajú, no len vo výnimočných prípadoch pôsobia samostatne – pravidlom totiž je, že musia byť vždy súčasťou joint venture s vopred vybraným čínskym partnerom.
Čína je krajina, v ktorej dochádza k obrovským zásahom do legislatívy, do daňových, účtovných zákonov – v daňovej legislatíve došlo za krátke obdobie k 115 zmenám a novelizáciám. Aj v iných oblastiach sa čínske firmy musia veľmi rýchlo adaptovať na často sa meniace pravidlá, čo je zrejme daň zaplatená za rozmach čínskej ekonomiky a za dynamické zmeny, ktoré sa v nej odohrávajú. V každom prípade vznik Čínskej asociácie podnikových finančníkov, ktorá sa oficiálne kreovala deň pre začiatkom 11. zasadnutia IGTA v Hong Kongu, je určitým prísľubom spolupráce tejto krajiny s ďalšími asociáciami, čo je určite dobrý signál do budúcnosti.