Jej predkovia boli čistokrvní roľníci, správni ľudia od rýľa a motyky. Vedeli pracovať a prácu si vážili. Otec pochádza z Topoľčian a matka zo Záhoria. Tajná polícia komunistického režimu vyviezla jej otca – budúceho mnícha – z kláštora v roku 1951 do internačného tábora. Študoval totiž teológiu v ráde Božieho slova. Keď mu skončili dočasné trojročné kňazské sľuby, cirkevní nadriadení mu „odporučili“ oženiť sa vzhľadom na dlhý čas, ktorý sa predpokladal na ozdraveniu politickej situácie v Československu. Zdravotné problémy mu neumožnili emigrovať. Keď dostal povolenie na ženbu, nezaváhal. „Na tomto svete som vlastne úplnou náhodou,“ smeje sa Adriana Brolová.

Na nočnom stolíku A. Brolovej leží kniha s názvom Pravdu mám ja a nie ty. „Večer si ju vždy pozriem a krásne sa upokojím. Hľadaním pravdy sa zaoberám permanentne. Žijeme akoby niekoľko paralelných životov. Jeden je verejný, profesionálny, druhý je život normálneho človeka. V oboch sa človek snaží žiť čestne a nájsť správnu cestu a zmysel života, ktorý by mohol odovzdať deťom. Otec dal deťom do vienka duchovný rozmer. Matka bola pravá Záhoráčka so všetkými črtami, ktoré k tomu patria .Ako výborná kuchárka mi dala do vienka zázračné recepty dobrej gazdinej. Po jej smrti žije rodina v trojgeneračnej domácnosti.“

Roky v cudzine

A. Brolová chcela vždy študovať medicínu. Lákala ju však aj žurnalistika. Prihlásila sa na odbor diplomatickej žurnalistiky, ktorý bol len v bývalom ZSSR. Prijímacie pohovory zvládla, neskôr jej však oznámili, aby si vybrala iný odbor, tento je vraj ženám neprístupný. Nebola to pravda. „Nechcem prstami ukazovať na dcéry komunistov, ktoré odbor vyštudovali. Aj tu sa mi postarali o môj budúci osud bývalí politickí kormidelníci.“ Rozhodla sa pre štúdium umeleckej literatúry a literatúry o umení, čo bol jeden z blízkych odborov vo vtedajšom Leningrade (Petrohrad). „Rozhodnutie vycestovať na štúdium bolo rozhodnutím na celý život.“

Prvý deň v ZSSR sa jej natrvalo vryl do pamäti. Ministerstvo školstva ČSSR totiž zabudlo kúpiť cestovné lístky z Ľvova do Leningradu. Na ľvovskej veľkej prestupnej stanici zažila skupina absolútne neskúsených mladých ľudí z vtedajšieho Československa realitu staničných stupačkových WC a prvý dotyk so všemocnou byrokraciou Sovietskeho zväzu. Pre prieťahy s vybavovaním cestovných lístkov do Leningradu strávili naši mládežníci na stanici v Ľvove štyri dni. „Batožinu sme navŕšili do pyramídy, rozložili sme sa dokola. Strážili sme ju všetkými silami. Keď nám sprievodkyňa vo vlaku do Leningradu začala robiť ďalšie problémy okolo rezervácie cestovných lístkov, a nariadila nám ísť do rezervačného oddelenia, čo znamenalo stáť v rade aj niekoľko dní, pocítila som správnu inšpiráciu. Naše odhodlanie nepostaviť sa do radu za žiadnu cenu som sprievodkyni vysvetlila tak rázne a intenzívne, že o Päť minút sme nastúpili aj so 150 kusmi batožiny. Vtedy som zistila, že som sa zázračne naučila po rusky.“

V Leningrade sa zoznámila so svojim terajším manželom Krystianom Brolom, študentom z Poľska. „V ruskom prostredí sa na skúšku bežne chodilo v teplákoch, prípadne v teplákoch a saku. Mojím európskym oblečením som musela vzbudiť rozruch, najmä peknými a lacnými klobúkmi z Bratislavy. Nemohlo ma teda nezaujať, že jeden elegantný mladý muž ma vždy neuveriteľne šarmantne pozdravil.“ Ešte počas štúdií sa zobrali a splodili dcérku.

Majestátnosť umenia

V ZSSR sa jej najviac páčila kultúra. Špičkové umelecké zážitky jej poskytli návštevy kultúrnych podujatí počas pobytu v Leningrade. Spoznala napríklad Jurija Temirkanova, dirigenta leningradského štátneho filharmonického orchestra. „Keď dirigoval, zmocňovalo sa nás priam sexuálne vzrušenie. Rukami doslova vyrezával vo vzduchu sochy.“ Videla Filadelfský symfonický orchester, zažila nezvyčajné baletné predstavenia Kirovovho divadla, vychutnala si výstavu Tisíc rokov rusko-francúzskej kultúrnej výmeny v Ermitáži. Ermitáž a Petrodvorec boli nádherné, aj bez prístupu do zadných dvorov a bez znalosti, koľko umeleckých diel Rusi ukoristili v Európe. Z nepretržitého nakupovania lacných ruských LP platní majú manželia Brolovci dnes doma veľmi dobrú fonotéku vážnej hudby. Vysokú školu absolvovala na samé jednotky. Vtedajšie štipendium za takýto prospech bolo 550 rubľov, čo popri 80-rubľovom plate vysokoškolského profesora predstavovalo závratnú sumu. „Rusko bol veľký zážitok a šokujúca skutočnosť. Odporúčam všetkým mladým komunistom z vyspelých západných krajín, ktorí o komunizme nemajú ani šajnu, prípadne babkám-demokratkám, ktoré vítajú diktatúru jednej strany, aby skúsili aspoň dvojtýždňový pobyt v krajine, v ktorej komunizmus skutočne zvíťazil, aj nad ľuďmi, čo v nej žili.“

Dôverne pozná ruské prostredie a dobre vie, o čom hovorí. Prihlásili sa zdravotné problémy. Neznášala miestnu klímu. Peter Veľký postavil Petrohrad na odvodnených močiaroch. V jeho okolí je vysoká vlhkosť vzduchu. V spojení s chladom nepraje zdraviu. Vyskytli sa u nej alergické reakcie. V miestnych nemocniciach bola častým hosťom. Najnižšia teplota, ktorú v Leningrade okúsila na vlastnej koži, bola -42,7 °C. Miestni obyvatelia sa však bez problémov pohybovali po uliciach a čakali na zastávkach hromadnej dopravy. „Priznám sa, že v ten deň som obetovala časť štipendia a vzala som si taxík. Zdalo sa mi nezmyselné čakať, kým mi omrznú uši alebo nos.“

Ostrovy či pevnina?

Revolúcia nezmenila nič na pravých ľudských hodnotách. „Tieto myšlienky nás s manželom priviedli k práci v cestovnom ruchu a neskôr aj na myšlienku sústrediť sa na špecifický produkt, ktorý sa nám pre Slovensko zdal najzaujímavejší – na ostrovy. Filozofia ostrovov ako miesta nevšedného zážitku vznikla u manžela. Raz splavovali akúsi rieku a utáborili sa na jej čarovnom ostrove. „Odvtedy založil manžel tradíciu táborov na tomto mieste.“

Manželia Brolovci začali spoznávať špecifické oblasti Európy. Zamilovali sa do Sicílie – matky všetkých ostrovov sveta – a prostredníctvom cestovnej kancelárie postupne ponúkali ďalšie a ďalšie talianske, francúzske, chorvátske a grécke ostrovy. K najväčším zážitkom A. Brolovej patrí objavovanie nových, turisticky atraktívnych ostrovov a skúmanie ich odlišností. Cieľom je robiť cestovný ruch špecificky, teda s filozofiou dovolenky ako zážitku. Ako vzniká zážitok? Pobytom na nevšednom mieste, spôsobom trávenia času, a odlišnosťou od zabehaného spôsobu života. Barometrom sú v tomto smere deti. Ani najexkluzívnejší päťhviezdičkový hotel ich nenadchne, ak nemá aspoň osem šmýkačiek a dostatok bazénov i priestorov na vybláznenie sa. Milujú však kempy. „V roku 1995 sme sa po prvý raz zúčastnili brnianskej výstavy cestovného ruchu GO. Odborníci si ťukali na čelo a klienti boli v šoku. Všetci svorne hovorili, že cestovanie na ostrovy je zbytočné, pretože pevnina vraj poskytuje to isté a na dôvažok lacnejšie. Postupne zistili, že to tak nie je. Ostrovná kultúra sa separáciou vyvíjala veľmi svojrázne. Preto je dovolenka na Sicílii pre Američana taká neopakovateľná ako cesta našinca na ostrovy v Karibskom mori.“

V oblasti cestovného ruchu za hranicami sú Slováci podľa nej nabití energiou a majú množstvo úžasných nápadov. Neuvádzajú však z nich do života ani päť percent. „Obmedzujú nás finančné možnosti slovenských klientov. Nemá zmysel ponúkať produkty nepredajné na slovenskom trhu.“

Chýba propagácia

A. Brolová sa zúčastňuje na každej väčšej výstave cestovného ruchu. Propagácii Slovenska chýba podľa nej nápad. „Poliaci si vymysleli myšlienku: Od hôr až po more, Rakúšania zas: Pohostinnosť. Teda nielen ich nádherné Alpy, úžasné hotely, famóznu Viedeň. Slovensku chýba správne logo s výstižným názvom a špecifickosť ponuky. Absentuje ozajstná snaha získavať ľudí. Slovensko by sme mali predávať originálne, najlepšie s filozofiou blízkou ľuďom.“

Správny podnikateľ nikdy nepočíta odpracované hodiny. A. Brolová svojim ostrovom venuje 365 dní ročne. Priemerne pracuje 12 až 15 hodín denne. Za vorkoholičku sa však v žiadnom prípade nepovažuje. „Na podnikaní je úžasné, že človek vytvára hodnoty vlastnými rukami a pritom ponúka pracovné príležitosti.“ Nesmierne si váži ľudí, ktorí sa dokážu presadiť vlastnou prácou. Obdivuje podnikateľskú filozofiu kozmetickej firmy Elizabeth Arden, ktorá vybudovala svetoznámu značku z ničoho. Starala sa deň i noc o to, aby jej kozmetika slúžila dámam. „Originalita v živote je veľká vec. Budem sa o ňu vždy usilovať,“ dodáva.

PhDr. Adriana Brolová

Vzdelanie: vysokoškolské

Vek: 35 rokov

Stav: vydatá, jedno dieťa

Dohovorí sa v jazykoch: nemecký, poľský, ruský, anglický, taliansky, chorvátsky a bulharský, učí sa po japonsky.