Na hospodárenie bánk na Slovensku už dlhšie vplýva pokles úrokových marží, ktorý je čiastočne kompenzovaný rastom objemu úverov. „Depozitná sadzba Európskej centrálnej banky je záporná, banky teda platia centrálnej banke za vklady klientov, ktoré nevedia poskytnúť ďalej ako úvery. Na celý bankový sektor negatívne vplýva banková daň, ktorá bankám ešte viac predražuje vklady obyvateľov. Aj z tohto dôvodu sú úrokové sadzby na vkladových produktoch nízke,“ povedal ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz.

Rok 2019 má potenciál byť podľa Lörincza veľmi významným pre bankový sektor. Európska centrálna banka ohlásila ukončenie programu nákupu dlhopisov, čo by mohlo viesť podľa analytika k rastu dlhších sadzieb na trhu. Pri priaznivom ekonomickom vývoji by dokonca koncom roka mohla aj samotná centrálna banka podľa Lörincza dvihnúť sadzby.

Druhým významným faktorom v roku 2019 bude vplyv opatrenia Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá od júla 2018 začala limitovať úvery na bývanie novým ukazovateľom (DTI). Ten hovorí o pomere celkového zadlženia žiadateľa k výške jeho ročného príjmu. Ide teda o opatrenie, ktoré zavádza strop na celkové zadlženie.

Aj keď opatrenie platí od 1. júla 2018, na trhu bolo vidieť ešte relatívne veľký objem úverov čerpaných v druhom polroku 2018. Tieto však ale mohli byť schválené podľa Lörincza ešte pred platnosťou opatrenia. „Začiatkom roka 2019 by sme už mali vidieť čistý vplyv DTI na rast úverov,“ skonštatoval Lörincz.

Významný vplyv bude mať podľa Lörincza nariadenie NBS, ktoré obmedzuje možnosti bankám poskytovať predschválené úvery. „Aj keď rozumieme obavám regulátora z rýchleho rastu zadlženia domácností, predschválené úvery majú spravidla nižšie riziko nesplácania. Na opatrenie teda doplatia, paradoxne, najzodpovednejší klienti, pre ktorých bude ťažšie získať úver ako v roku 2018,“ dodal Lörincz.