Duševné ochorenia sú z celosvetového hľadiska zodpovedné za 12-15 % z celkovej invalidity – to je viac než u kardiovaskulárnych ochorení a dvojnásobne viac než u nádorových ochorení. Ich dopad na každodenný život je ešte väčší – spôsobujú 30% z celkového počtu rokov strávených v invalidite.

Na Slovensku tvoria nemocničné lôžka, vyčlenené pre duševné ochorenia, 14% z celkového počtu nemocničných postelí. V roku 2003 bolo v psychiatrických zariadeniach hospitalizovaných 38 000 ľudí, ambulantne psychiatri vyšetrili asi 220 000 osôb. Napriek tomu sa na duševné ochorenie vydáva len 5% z celkového zdravotníckeho rozpočtu. Pritom epidemiologický prieskum ukázal, že na Slovensku trpelo v priebehu posledných 6 mesiacov klinicky diagnostikovateľnou depresiou viac než 20% dospelého obyvateľstva a ďalších 20% malo menej významné príznaky depresie. Pritom len asi 2% vyhľadali lekársku pomoc a liečili sa. Výskumy u nás i vo svete ukazujú, že dôvodom návštev u všeobecných lekárov sú asi pri 30-40% návštev psychologické príčiny a väčšinu ľudí s psychickými problémami špecialista vôbec nevidí.

V doterajšej histórii sa u nás síce občas na slovnej úrovni priznávala dôležitosť duševného zdravia, v praktickej rovine však duševné zdravie a starostlivosť o chorých s duševnými ochoreniami stáli vždy ďaleko vzadu za starostlivosťou o zdravie ako také a za starostlivosťou o telesné ochorenia. Psychiatrická liečba sa poskytovala v zariadeniach, ktoré nemali ani po formálnej stránke rovnaký status ako ostatné zdravotnícke zariadenia (psychiatrické liečebne

mali nižšie postavenie ako všeobecné nemocnice a boli vždy horšie financované). V praxi to znamenalo, že boli (a ešte vo väčšine prípadov sú) umiestnené v nevyhovujúcich priestoroch (kaštiele, provizórne montované budovy a pod.), nebolo zriedkavosťou nájsť 10 a viac posteľové izby s poschodovými posteľami. Psychiatrické zariadenia boli navyše umiestnené ďaleko od obydlí chorých, takže sa práve v čase najväčšej potreby obmedzovali ich kontakty s najbližšou rodinou. Dodnes ostáva ako historické dedičstvo z tohto obdobia poddimenzované personálne vybavenie psychiatrických zariadení, ich nedostatočné vybavenie po priestorovej aj materiálnej stránke a nevyhovujúco rozvinutá a geograficky nerovnomerná sieť poskytovateľov mimonemocničných služieb. Na rozdiel od ostatného zdravotníctva sa prehlbuje priepasť medzi vedeckým poznaním, teoretickými možnosťami starostlivosti a jej skutočným poskytovaním.

Rovnako nedostatočná ako starostlivosť o duševne chorých je aj podpora duševného zdravia a prevencia duševných porúch v celej spoločnosti. Nedostatočná výchova a vzdelávanie vedú k zlej informovanosti spoločnosti, čím sa nielenže nepodporuje lepšia kvalita života ľudí, ale nebráni sa ani rozvoju zbytočných duševných porúch. Zlá starostlivosť u duševne chorých a nedostatok informácií vedú k tomu, že pretrváva či dokonca sa posilňuje stigmatizácia duševne chorých a ich diskriminácia v spoločnosti.

Stigmatizácia, ktorú so sebou prinášajú duševné ochorenia vedie k tomu, že ľudia so psychickými problémami otáľajú s návštevou odborníka a snažia sa jej vyhnúť. Napriek nedostatočne rozvinutej psychiatrickej starostlivosti sa v posledných rokoch jej úroveň u nás nepochybne zvýšila a mnohé psychiatrické oddelenia už pracujú na úrovni porovnateľnej s oddeleniamií pre telesne chorých. Liečba duševne chorých a ich komplexná starostlivosť sa podstatne zlepšili, výskum mozgu prináša stále nové poznatky, lieky používané v psychiatrii (psychofarmaká) sú najdynamickejšie sa rozvíjajúcou skupinou liečiv.

Pre zlepšenie starostlivosti o duševne chorých sú potrebné predovšetkým dva vzájomne sa doplňujúce faktory: dobrá reforma a program starostlivosti o duševne chorých a zbavenie neopodstatneného strachu verejnosti z duševných ochorení. V súčasnosti sa pripravuje Národný program duševného zdravia, ktorý má prerokovať vláda SR a ktorý môže byť úspešný len ak bude programom celospoločenským s prepojením všetkých zainteresovaných rezortov a častí spoločnosti.

Liga za duševné zdravie v spolupráci s mnohými psychiatrickými zariadeniami na Slovensku pripravila preto na 28. apríla 2004 Deň otvorených dverí. Návštevníci si budú môcť pozrieť psychiatrické oddelenia, oboznámiť sa nielen s tým, ako duševné ochorenia prebiehajú, ale aj aké sú ich rôzne podoby, ako sa dajú liečiť a čo všetko je potrebné pre dobrú komplexnú psychiatrickú starostlivosť. Odborníci budú pripravení odpovedať záujemcom na otázky týkajúce sa všetkých aspektov duševných porúch, ale aj duševného zdravia.

Do akcie sa zapojilo spolu 22 psychiatrických nemocníc, liečební, nemocničných oddelení, psychiatrických kliník aj neštátnych zariadení spolu s 30 lôžkovými oddeleniami, dennými stacionármi a zariadeniami psychosociálnej rehabilitácie.