Prevádzkovatelia lanoviek a vlekov v strediskách zimného cestovného ruchu vedia, že domáce prírodné podmienky im nezaručia takú vyťaženosť stredísk, akú by potrebovali. Preto pribúda miest, kde sa dá lyžovať aj na technickom snehu. Celková dĺžka lyžiarskych tratí na Slovensku v dosahu snehových diel je v tomto roku 190 kilometrov, čiže zhruba 360 hektárov. Podmienky na umelé zasnežovanie si postupne budujú aj menšie regionálne strediská.

Ďalším krokom, ktorý po zabezpečení technického snehu nasleduje, by malo byť také vybavenie strediska, aby poskytovalo lyžiarom komplexné služby. Nielen ubytovacie, stravovacie, ale aj možnosti na relax po lyžovačke alebo v nepriaznivom počasí. Zimné športovanie znamenalo donedávna predovšetkým trate pre zjazdárov a bežkárov. Už v tomto roku budú známejšie strediská zimnej turistiky doplnené v zahraničí bežnými traťami pre snowboardistov, zvyšuje sa počet rôznych typov lyžiarskych škôlok a rozširuje sa babysitting. Pretože podľa týchto služieb sa už orientuje terajší domáci i zahraničný klient – lyžiar.

Lanovky drahšie asi o 10 percent

Modernizácia slovenských stredísk, aby sa – aj keď veľmi pomaly – priblížili štandardu, ktorý vyhľadávajú cudzinci z okolitých krajín, súvisí, samozrejme, s celkovou ekonomickou situáciou spoločnosti. Ako vyplynulo z diskusie prevádzkovateľov lanoviek a vlekov organizovaných v združení Lavex na stretnutí v Demänovskej Doline, lístky na slovenské vleky a lanovky v tomto roku zdražejú zhruba o desať percent. Pritom z krajín V4 má Slovensko stále najlacnejšie skipasy. V Poľsku sú ceny dvojnásobné, v Česku sú drahšie jedenapolkrát.

Práve Slovensko má pritom najlepšie prírodné podmienky zo spomínaných krajín na rozvoj zimných športov. Istým obmedzením je však to, že väčšina najväčších zimných rekreačných centier sa nachádza v národných parkoch alebo chránených oblastiach. Mnohé strediská sú v najvyššom stupni ochrany, aj keď ochrana územia bola legislatívne upravená neskôr, ako vznikli tieto strediská. Udeľovanie rôznych výnimiek nie je podľa tých, ktorí investujú do ich modernizácie, efektívnym riešením. Oveľa lepšia by bola legislatívna úprava, ktorá by samotné strediská vyňala z najvyššieho stupňa ochrany a preradila do nižšieho. To by väčšmi zodpovedalo realite, v akej strediská naozaj fungujú.

Sny o vysokej návštevnosti lyžiarov z alpských krajín sa v slovenskom cestovnom ruchu už dávno rozplynuli a orientácia na Maďarov, Poliakov a Čechov je markantná už niekoľko rokov. Hovoriť však o tom, či je na Slovensku lyžovačka dostupná pre priemernú slovenskú rodinu, je veľmi háklivé. A individuálne. Pri finančných prepočtoch je dôležitých aj dvesto kilometrov z Bratislavy na najbližšie domáce zjazdovky, ale aj rovnaká vzdialenosť smerom do rakúskych hôr. Zatiaľ je toto porovnanie v neprospech domácich stredísk. „Už naozaj neplatí rozšírený názor verejnosti, že lyžiarske vleky a lanovky sú akýmisi mlynčekmi na peniaze. Práve naopak, každé stredisko je ochotné poskytovať aj stratové služby, len aby si získalo svojich klientov, najlepšie stálych,“ odznelo na stretnutí Lavexu.

Od januára nový zákon

Problémom, ku ktorému sa bežný lyžiar dostane až v krízovej situácii na svahu, je naša nedostatočná legislatíva. Práve tento problém mal riešiť zákon o bezpečnosti na horách, ktorý rečou paragrafov chcel jasnejšie definovať napríklad aj to, kto je zodpovedný za zlomenú nohu lyžiara, či určovať povinnosť poistenia v horách alebo financovania horskej záchrany. Ako je pre slovenskú legislatívu typické, z dvoch pripravovaných zákonov – ďalší mal riešiť situáciu o horskej službe a jej povinnostiach – sa stal jediný zákon.

Od januára 2003 tak v slovenských horách bude platiť zákon o horskej službe, ktorý napríklad ukladá prevádzkovateľom lanoviek zabezpečiť horskú záchranu v stredisku, ale prikazuje aj to, aby členovia takejto záchrannej služby mali možnosť používať zariadenia prevádzkovateľa bezplatne. Nie je presne určené, že len počas záchrannej akcie alebo služby. Väčšina týchto ustanovení sa týka skôr vnútorných problémov a vzťahov medzi rôznymi subjektmi zimného cestovného ruchu. Lyžiar alebo snowboardista by ich nemal veľmi pocítiť. Či naozaj, to ukáže – ako vždy – realita na slovenských svahoch. O niekoľko dní…

Vysoké Tatry: na Solisko novou štvorsedačkou

Najviac využívanou lanovkou v Česku i na Slovensku, v lete aj v zime bola lanovka zo Štrbského Plesa na Solisko. Mala presne 32 rokov, keď ju v auguste tohto roku s veľkou pompou demontovali. Za tie roky prepravila zhruba osem miliónov návštevníkov Vysokých Tatier. Tri dni pred Štedrým dňom začne na Solisko premávať nová lanová dráha, ktorú prevádzkovateľ tatranských vlekov, 1. tatranská, a. s., buduje na trase pôvodnej lanovky.

„Ide o jednu z najmodernejších technológií francúzskej firmy Poma-Galski, ktorá podstatne zvýši komfort návštevníkov. Je to štvormiestna odpojiteľná lanovka. Zo Štrbského Plesa, čiže z výšky 1 400 metrov nad morom, sa dostane na 1 850 metrov na Solisko za sedem minút. Pôvodnou lanovkou to trvalo 20 – 27 minút, čo bolo najmä vo veľkom mraze a vetre pre lyžiarov náročné,“ vysvetľuje technický riaditeľ 1. tatranskej, a. s., Ján Gavalier.

Výmenou lanovej dráhy na Solisko sa jednoznačne zvýši aj bezpečnosť prepravovaných turistov a lyžiarov. V posledných rokoch bola prevádzka starej lanovky veľmi problematická, drevené latkové sedačky nespĺňali ani štandard zimných stredísk. Náklady na novú lanovú dráhu sú okolo 100 miliónov korún. Rýchlosť prepravy tejto lanovky by mala podstatne zlepšiť situáciu na svahoch na Štrbskom Plese, kde sa tvorili aj niekoľkometrové rady lyžiarov a snowboardistov čakajúcich na vlek. A jej vybavenie zlepší pohodlie návštevníkov, medzi ktorými je každý rok viac cudzincov.

Ružomberok: služby pre rodičov, snowboardistov aj nelyžiarov

Lyžiarske stredisko Skipark Ružomberok je príkladom toho, ako možno vytvoriť pre lyžiarov ideálne prostredie, aj keď prírodné podmienky nie sú práve výnimočné. Ružomberok, neďaleko ktorého sa Skipark nachádza, má veľmi dobrú geografickú polohu. Ale dĺžkou zjazdoviek na úbočiach kopca Malinô Brdo ani množstvom prírodného snehu nepatrí k najlepším slovenským terénom pre lyžiarov.

Vlaňajšie investície do strediska – zhruba 200 miliónov korún – a snaha poskytnúť lyžiarom komplexné služby robia však zo Skiparku Ružomberok zaujímavé miesto na trávenie víkendov i zimnej dovolenky. Pribudli tu predovšetkým nové prepravné zariadenia – osemmiestna kabínková lanovka z Hrabova priamo do strediska. Tá za hodinu prepraví 1 500 osôb. Tam, kde sa kedysi tvorili rady, aby sa vôbec lyžiari k svahom dostali, premáva teraz kabínka. K siedmim vlekom (z toho štyri sú detské) pribudla štvormiestna sedačka dlhá 1 300 metrov s kapacitou 2 400 ľudí až pod vrchol. Celková dĺžka tratí je 12 kilometrov, z nich od minulého roka zasnežujú osem kilometrov v šírke asi 250 metrov.

Napriek tomu vlaňajšie očakávania investorov – spoločnosti Swe-Bel Partner a mesta Ružomberok – po modernizácii strediska nepriniesli veľmi pozitívne výsledky. Problémom bolo citeľné oteplenie vo februári a vianočný požiar v bare vo vrcholovej stanici kabínky.

„Do dnešného dňa cítime tieto straty,“ hovorí generálny riaditeľ Skiparku Ružomberok Róbert Jurenka. „Preto by nám až táto sezóna mala reálne ukázať možnosti strediska, hovoríme o nej ako o sezóne pravdy. Očakávame návštevnosť 100-tisíc ľudí. Najmä turistov a lyžiarov z Česka, kde sa zdvihli ceny skipasov. Až polovicu z tých, ktorí k nám vlani prišli, tvoria Poliaci, zhruba po 15 percent Česi a Maďari i domáci,“ dopĺňa R. Jurenka.

Základom tejto sezóny nad Ružomberkom sa majú stať komplexné služby. Najmä do ich zdokonalenia investovali 12 miliónov korún. Minulú zimu iba narýchlo sprevádzkovaná 250-miestna samoobslužná reštaurácia bude v tomto roku – s úplnými službami – na slovenských svahoch raritou. Taký by mal byť aj snowtubing: spúšťanie sa po svahu na „dušiach“ z pneumatík. Časť zjazdovky ďalej od lyžiarskych trás je vyhradená pre snowboardistov. Lyžiarom-rodičom by mal slúžiť aj babysitting, podobne ako vlani vybudované detské preliezačky. Podstatné sú predovšetkým parkovacie plochy, ktorých počet sa zvýši na 700, a skibus premávajúci z Ružomberka zadarmo.

V tomto stredisku, vari ako v jedinom na Slovensku, platia regionálne zľavy pre obyvateľov Ružomberka, keďže ten je akcionárom spoločnosti, ktorá Skipark prevádzkuje. Túto sezónu už nebudú k dispozícii jednorazové lístky, vznikol však Fórum klub pre stálych návštevníkov.

Donovaly: snowpark pod hoľou

Vyznávačov zimných športov privítajú Donovaly v tejto sezóne nielen dobre upravenými svahmi a bežeckými stopami, ale vynoveným centrom obce. V štýle známom zo zahraničných zimných stredísk sa práve dokončuje zaujímavo riešená budova infocentra. Podľa starostu obce Miroslava Daňa by malo turistom slúžiť ešte do konca roka. Na jeho fungovaní sa dohodli viacerí prevádzkovatelia hotelových a reštauračných služieb i obce. Softvér, ktorý umožní záujemcom o Donovaly nielen sa informovať o situácii so snehom, rezervovať si ubytovanie a služby, ale aj ich vyplatenie, zabezpečuje spoločnosť ASSET. Už niekoľko rokov patrí medzi priaznivcov a štedrých sponzorov donovalských pretekov psích záprahov. V tomto roku dokončuje táto softvérová spoločnosť aj bývalý hotel Žiar, kde budú k dispozícii v úplne vynovenom interiéri rekreačné byty. Tých by malo túto sezónu na Donovaloch pribudnúť 120 ako úplne nová forma rekreácie a rozvoja cestovného ruchu.

Aj na lyžiarskych pláňach tohto zimného strediska sa už budú môcť snowboardisti venovať svojmu športu v špeciálnom snowparku. Časť svahu neďaleko sedačkovej lanovky na Novú hoľu bude vyhradená iba pre vyznávačov „dosky“.

„Okrem snowparku sme sa v príprave na tohtoročnú zimu venovali predovšetkým technickému stavu zasnežovania. Preto by mal byť jeho výkon väčší ako minulé roky,“ doplnil riaditeľ Skicentra Donovaly Branislav Veľký. Nielen technickej obsluhe, ale aj návštevníkom Donovál bude k dispozícii nová budova s pokladnicou, sociálnym zázemím, priestormi pre horskú službu. Tak pri sedačkovej lanovke, ako aj na parkovisku zas obchod a požičovňa športových potrieb.

Ceny lístkov na vleky v niektorých

slovenských strediskách (Sk)

Čas platnosti do 22.12. 23.12.2002 – 6.1.2003 7.1. – 31.5.2003

dosp.+deti dosp.-deti dosp.-deti

Štrbské Pleso

dopoludnia 330+280 440+350 400+320

denný 490+390 650+530 590+480

Ždiar-Strednica, Bachledova dolina, Jamy-Tatr. Lomnica, Jakubkova lúka,

Hrebienok-Smokovec

dopoludnia 240+200 350+290 320+260

denný 350+280 520+420 480+390

Hrabovo-Malinô Brdo

dopoludnia 230+160 410+300 350+230

denný 320+230 600+400 500+340

Donovaly

Doba platnosti do 20.12. 21.12.2002 – 5.1.2003 od 6.1.2003

dosp.+deti dosp.+deti dosp.+deti

dopoludnia 200+130 350+220 300+200

denný 300+200 550+360 450+300

Veľká Rača-Oščadnica

Doba platnosti do 20.12. 21.12.2002 – 6.1.2003 od 7.1. 2003

dosp.+deti dosp.+deti dosp.+deti

dopoludnia 200+160 300+220 280+200

denný 370+260 510+360 490+340

Vrátna dolina

Doba platnosti do 24.12. 25.12.2002 – 6.1.2003 od 17.1. – 16.3.2003

dosp.+deti dosp.+deti dosp.+deti

dopoludnia 320+180 400+240 400+240

denný 410+240 570+330 520+310

Jasná-Chopok sever

od 1.12.2002 do 30.5.2003

dopoludnia 450+290

denný 600+390