Najvýznamnejší vplyv na februárový vývoj cenovej hladiny mali podobne ako v januári nižšie ceny potravín, ktoré klesli medziročne o 1,6 %. Medzimesačne poklesli ceny potravín o 0,2 %. „V tomto období ich ceny mieria zvyčajne hore kvôli rastu cien ovocia a zeleniny. Tie síce vzrástli i tentoraz, ale tento nárast kompenzoval pokles cien mäsa a chleba,“ uviedla analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Fehérovej dôležitú úlohu zohráva existujúca ostrejšia konkurencia v maloobchode po príchode nového reťazca. Spotrebiteľské ceny sa vo februári medzimesačne zvýšili o 0,3 %. Medziročná miera inflácie dosiahla vo februári 2,7 %, pričom v januári predstavovala 3,2 %.

„Pozitívny vplyv na vývoj cenového indexu vo februári pravdepodobne malo aj nominálne zhodnotenie slovenskej koruny voči euru, ktorá vo februári posilnila v porovnaní s januárom o 1,4 %, pričom v porovnaní s februárom minulého roka bola až o 6,3 % silnejšia,“ uviedol analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Posilnenie koruny podľa neho pozitívne vplýva na inflačný vývoj najmä v oblasti obchodovateľných tovarov. Nižšie ako pred rokom boli aj ceny nealkoholických nápojov, ceny odevov a obuvi a ceny v odbore pôšt a telekomunikácií.

Najvýznamnejší proinflačný impulz vo februári mali ceny bývania, vody, elektriny a plynu, ktoré stúpli v porovnaní s januárom o 1 % a v porovnaní s februárom 2004 o 7,3 %. Pomerne dynamický rast cien sa vo februári zaznamenal v doprave, kde ceny stúpli medzimesačne o 0,9 % podporené vyššími cenami pohonných hmôt, predovšetkým cien benzínov. Medziročný nárast indexu spotrebiteľských cien ovplyvnili aj vyššie ceny predškolského a základného vzdelania.

Analytici hodnotia vývoj indexov spotrebiteľských cien pozitívne. „Inflácia bude postupne klesať, pričom dno dosiahne počas letných mesiacov,“ uviedla Čechovičová. Ohlásený príchod ďalších supermarketov by mal podľa nej priaznivo pôsobiť na vývoj cien potravín v tomto roku. V decembri by sa inflácia mala nachádzať v blízkosti úrovne 3 %. „Pokiaľ však bude pokračovať posilňovanie koruny, nedá sa vylúčiť ani podstrelenie inflačného pásma Národnej banky Slovenska (NBS), ktorý sa nachádza v rozhraní 3 % až 4 %,“ skonštatoval. Ani podľa M. Blaščáka by nedávne razantné zníženie kľúčových úrokových sadzieb NBS zamerané predovšetkým proti silnejúcej mene nemuselo byť posledným krokom centrálnej banky v tomto roku.

Pondelkové čísla podľa Čechovičovej ukázali, že dopytové tlaky v ekonomike sú nízke a ani sekundárne efekty deregulácií cenovú hladinu výrazne neovplyvnili. „Budú zrejme jedným z argumentov pre centrálnu banku, ak sa rozhodne uvoľniť menovú politiku. Bolo by to v súlade so slovami viceguvernéra NBS Martina Barta, ktorý povedal, že pokiaľ sa bude inflácia vyvíjať priaznivo, nevylučuje zníženie sadzieb na úroveň eurozóny – na úroveň 2 %,“ skonštatovala Čechovičová. Ako dodala, pri pretrvávajúcom tlaku na apreciáciu kurzu očakáva zníženie sadzieb o 50 bázických bodov už v druhom štvrťroku tohto roka. Pozitívne je podľa analytika Poštovej banky Miroslava Šmála, že výrazne klesajúce kľúčové úrokové sadzby a tým rastúci dopyt po úveroch nevytvára tlak na infláciu zo strany rastúceho spotrebiteľského dopytu. „A to v snahe o elimináciu silnejúcej koruny vytvára pre NBS nový priestor na ďalšie znižovanie sadzieb,“ skonštatoval Šmál.

Sadzby na peňažnom trhu sú momentálne stále zreteľne nižšie ako oficiálne kľúčové úrokové sadzby. „Preto ak by NBS chcela priblížiť kľúčové sadzby bližšie k trhovým a zároveň by bola stále nepokojná s vývojom na devízovom trhu, priaznivý inflačný vývoj jej vytvára priestor na ďalšie zníženie kľúčových sadzieb,“ uviedla Fehérová. Podľa nej sa zvyšuje pravdepodobnosť 50 až 75-bodového zníženia úrokových sadzieb v marci.