„…aj keď niečo vyzerá logicky, ešte furt to môže byť hlúposť,“ napísal nedávno v Domine Milan Lasica. Ľudia, ktorí vlastné peniaze dali spoločnosti BMG Invest konali logicky. Banky sa správajú ako strýko Žgrloš, úroky z vkladov ledva – ak vôbec – pokryjú infláciu. Košickí „šraci“ ponúkali oveľa viac. Masívna reklama vzbudzovala dojem, že sa im darí, hoci možno práve opak bol motívom na míňanie peňazí za duchaplné televízne spoty a celostranové inzeráty.

BMG Invest pozatváral pobočky a svojim verným oznámil, že po audite bude všetko po starom. Nebude.

Hľadá sa vinník. Ekonómovia vedia, že s peniazmi chodí aj riziko. Politici sa to dozvedeli až teraz. A chcú pomáhať. Fantázia sa dostala z uzdy. Taký Róbert Fico vymyslel, že štát by mohol odškodniť obete podvodu z peňazí, ktoré by nedal poradcovi pre privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Hovorca ministerstva financií vyhlásil, že úrad situáciu monitoruje a bude hľadať spôsoby ako pomôcť. Neklient BMG môže dúfať, že ministerstvo nič, okrem ľútosti, nenájde.

Zodpovedná je vraj vláda, lebo nezasiahla skôr. Možno by pomohlo, keby sa ministri postavili pred pobočky a prehovárali ľudí, dali im lepšie adresy pre peniaze. Podnikanie BMG Investu bolo sofistikované, čo je pekný a slušný americký výraz pre niečo prešpekulované. Podľa výpisu z obchodného registra mohla firma obchodovať s kravami, lietadlami…len nie s peniazmi. Ani to nerobila. Občan, ktorý jej odniesol úspory sa stal podnikateľom – tichým spoločníkom alebo majiteľom zmenky. Oba nástroje sú legálne a ako všetko majú aj vlastnosti zbrane. Dajú sa zneužiť. Zakázať ich, by znamenalo zakázať podnikanie, čo sa síce už raz podarilo a neskončilo to dobre. Pamätníci vedia, že pred niekoľkými rokmi aj opravári dáždnikov používali prívlastok národný podnik.

Tára každý, kto tvrdí, že stokoruny dokáže vyrobiť stoštyridsať korún. Uveriť je logické, lákavé a hlúpe súčasne. Chamtivosť je motorom bohatstva. Len nie je jasné, prečo by neúspešným chamtivcom mali pomáhať chamtivci, ktorí nič nezbabrali. Vyroniť slzu môžu, nič to nestojí a má účinok účasti. Aj keď je to neuveriteľné, peniaze si za kamaráta vyberajú radšej rozum ako lakomosť.

V komerčnom servise agentúry SITA uverejnili výzvu banskobystrickej a.s. Drukos adresovanú klientom BMG Invest, Horizontu a občanom SR. Vo výzve sa o.i. hovorí: „… vzhľadom na to, že ste sa mnohí na nás obrátili s prosbou o pomoc, rozhodli sme sa vám podať pomocnú ruku“ Potiaľto je vyhlásenie korektné aj keď „nečitateľné“. Ďalej nasledujú len pokrútené a vulgárne interpretácie právd a vyhlásení. Napríklad Drukos tvrdí, že „na rozdiel od niektorých tzv. zástupcov ľudu si nemyslí, že klienti problémovej spoločnosti BMG sú „stádo nerozmýšľajúcich, ktoré si svojimi neuváženými krokmi spôsobilo škody a na ktorých sa treba vykašľať.“ Ak opak je pravda, tak klienti BMG sú osobnosti s prehľadom a citom pre finančné otázky. Drukos má aj vysvetlenie: „Myslíme si, že vaše problémy spôsobil predovšetkým zlý systém, ktorý nezabezpečuje financovanie podnikov SR, ale naopak ich likviduje. Sme hlboko presvedčení a máme to podložené aj číslami, že vaše „stratené“ peniaze sa dajú zachrániť, bez toho, že by to štát stálo niečo iné okrem politickej vôle zodpovedných. Štát ste vy a orgány štátu nie sú nič menej a nič viac, ako cez voľby vami objednaná služba, ktorá na to už asi dávno zabudla.“ Smutno-smiešny spletenec demagógie a pravdy sa žiaľ uchýlil do nižších poschodí myslenie. Samozrejme je pravda, že „orgány štátu nie sú nič menej a nič viac, ako cez voľby vami objednaná služba“, ale to ešte neznamená, že štát sa má starať individuálne o peňaženky občanov. Kým to nerobí, je aspoň nádej.

A nasleduje niečo ako nátlak: „Preto sme sa rozhodli, že spolu s vami, vo vašom záujme a v záujme všetkých občanov Slovenska, znovu naučíme štátne orgány, čo je to služba občanom, čo je to skutočná ochrana občianskych práv a záujmov a tak vám pomôžeme získať späť VAŠE peniaze a v neposlednom rade pomôžeme zastaviť rozklad Slovenska. Túto pomocnú ruku vám podávame napriek tomu, že sme si vedomí silných tlakov, ohovárania a osočovania, ktoré na nás budú zjavne vyvíjať niektoré politické i nepolitické subjekty.“

Ak Drukos a jeho šéf Mojžiš chcú zachraňovať, nech to robia, koľko vládzu. Iba to nemusia robiť v mene a záujme všetkých. (Napr. autor tohto komentára vopred s vďakou odmieta.)

Podnikateľ Mojžiš je známy aj filantropiou. Je to obdivuhodné a záslužné. Podnikateľ Mojžiš však buď nespoznal hranicu medzi biznisom a charitou, alebo ju vedome zneužíva. Ani jedno nie dobré, to druhé je veľmi zlé.