Aj keď sa to nezdá, módne odievanie je vo všeobecnosti veľmi tvrdý biznis. Najmä v dnešných časoch. Zložitejšia sociálna situácia väčšiny slovenských rodín mení aj názory na osobné priority. A to aj u žien. „Kým ešte pred tromi rokmi sme pociťovali silný záujem žien mať vo svojom šatníku aspoň jeden-dva kostýmy, dnes cítime, že záujem síce zostal, ale nie je dosť prostriedkov na jeho naplnenie,“ hovorí Emília Harmathová. Ako dodáva, nič na tom nemenia ani prichádzajúce Vianoce.

„Rodiny viac nakupujú veci dlhodobej spotreby – nábytok, bielu techniku do domácnosti, byty, chaty, pozemky alebo prostriedky vynakladajú na rekonštrukcie, adaptácie a podobne. Na ostatné preto už nezostáva čas ani peniaze. Ženy sa síce chcú páčiť vždy, a to aj v ťažkých časoch, ale vyberajú si z existujúcich možností tú najschodnejšiu, a tou je nákup podstatne lacnejšej konfekcie v supermarketoch a na trhoviskách,“ uzatvára problémy svojho „biznisu“ E. Harmathová.

Konfekčné odevy, a teda supermarkety nie sú pre ňu konkurenciou ani v nápaditosti, strihu, kvalite. Je presvedčená, že to vedia aj ženy. Ale keď si môžu za cenu jej jedného kostýmu kúpiť hneď tri v supermarkete, je to pre ne praktickejšie. Cena ich osloví viac než nadštandardná kvalita.

Hľadanie odpovedí

Nie je pritom presvedčená, že by slovenské ženy stratili vkus a podľahli konfekčnej móde. Myslí si, že sa dokážu vkusne a moderne obliekať, používať správne doplnky, sledujú svetovú módu.“Rozdiel oproti ženám v západnej Európe možno vidím iba v kvalite nosených šiat, topánok, kabeliek a iných doplnkov.“ Zľaviť z kvality a ceny svojej ponuky však nemieni. „Nezameriavam sa na chudobnejšie vrstvy. Šijem a vyrábam nie sériové, lacné, ale jedinečné a kvalitné modely kostýmov. Ak by som túto parketu opustila, to už by som nebola ja. Na druhej strane mojimi zákazníčkami nie sú ani veľmi bohaté ženy. Tie si totiž môžu dovoliť aj drahé modely zo zahraničných obchodov. Mojou cieľovou skupinou sú stredné vrstvy, ženy, ktoré majú stabilné, dobre platené zamestnanie a postavenie v práci a chcú dobre vyzerať aj vďaka vkusnému oblečeniu. Napríklad manažérky, právničky, manželky stredných a vyšších manažérov a podnikateľov a podobne,“ vysvetľuje.

Táto vrstva je u nás, a to i v Bratislave ešte stále veľmi slabá, a preto je každý odlev klientiek citeľný. „Prečo od nás po čase odchádzajú niektoré stále a verné zákazníčky? Na to je ťažká odpoveď. My sa snažíme budovať si s nimi vzťah, pozývame ich na prehliadky každej novej kolekcie, informujeme ich o každej akcii, dodržujeme vysokú kvalitu našich kostýmov. Vždy rozmýšľam, či sme neurobili niečo zlé, chybu, ale prišla som na to, že mnohé odchody a príchody zákazníčok majú oveľa prozaickejší dôvod,“ zamyslí sa E. Harmathová. Podľa nej mnohé zo žien stredného veku sa ťažko lúčia s mladosťou a ešte chvíľu sa chcú zdať mladučkými. Preto opúšťajú kostýmy a kupujú si džínsy, tričká, tínedžerské veci. A to aj vyložene „kostýmové“ typy.

Na druhej strane sa objavia a prichádzajú aj iné, dovtedy neznáme zákazníčky. Najmä ak sa im zmení postava a náhle sa stane nekonfekčnou. Potom sa začnú obzerať po zákazkovom šití.

Zmení sa to členstvom v únii?

Na počet zákazníčok nemá vplyv ani konkurencia, pretože ako E. Harmathová tvrdí, taká tu v podstate ani nie je. „V tomto druhu kostýmov ju nemáme. Možno ňou trochu je Makyta Púchov, ale čo viem, ženy v jej predajniach kupujú skôr ťažkú konfekciu – kabáty.“

S tými obchodmi, ktoré predávajú všetko, sa nemôže porovnávať, preto ťažko povedať, prečo sú niektoré roky úrodné, iné nie. Pritom sa snaží ženám vychádzať v ústrety aj tým, že ponúka aj doplnky ku kostýmom: kabelky, topánky, šatky, pulóvriky. Vo svojich predajniach má tiež spodnú bielizeň a pančuchy, ale sama si myslí, že to treba považovať iba za nevyhnutný doplnok služieb, pretože širší výber tohto tovaru je v špecializovaných obchodoch a väčšina žien v nich tieto veci aj nakupuje.

„Možno sa všetko zmení, keď Slovensko vstúpi do Európskej únie. Aj na Slovensku raz príde čas, keď sa vytvorí silná stredná vrstva a ženy sa budú chcieť odlišovať aj oblečením. V dnes už bývalej predajni na Palackého ulici nás objavili manželky zahraničných diplomatov a pracovníkov, ktoré si dávali u nás šiť kostýmy, lebo v únii je znamením určitého vyššieho postavenia aj skutočnosť, že žena si kupuje oblečenie v zákazkových salónoch.“

Podľa nej je možnou príčinou ústupu od kostýmov aj skutočnosť, že ich z trhu vytláča pletenina. „Dnes je módnou kombináciou sukňa alebo nohavice plus pulóver,“ hovorí.

Módni návrhári udávajú trendy v móde a sledujú pritom ekonomickú situáciu a prognózy, lebo ekonomika bezprostredne ovplyvňuje aj módu. „Keď je recesia, v móde sa objavujú skrátené sukne, ktoré si vyžadujú menej látky, lacnejšie materiály, jednoduchšie spracovanie. Ešte aj dizajnom vyjadria ekonomické trendy, reklama to podporí a ženy to kupujú. Keď je viac peňazí, dĺžka sukní sa predĺži, strihy sú náročnejšie, látky kvalitnejšie,“ objasňuje jedno z tajomstiev módneho biznisu E. Harmathová.

Riešením, ako prežiť útlm záujmu o kostýmy, nie je ani splátkový predaj. „Keď zákazník prestane splácať chladničku alebo práčku, je možnosť mu ju vziať a predať. Ak však prestane splácať kostým na „lízing“, čo s ním urobím? Obnosený už nik nekúpi,“ odmieta ponúkané riešenie.

Kto hľadá, nájde

E. Harmathová však nie je žena, ktorá sa len tak ľahko vzdáva. K podnikaniu v módnom priemysle ju priviedla náhla strata manžela. Popri krajčírstve si namáhavo osvojovala aj „stavarinu“ a rôzne inštalačné práce. Aj preto, aby obchodík na Dunajskej ulici spĺňal jej predstavy napriek stiesnenému priestoru, aj preto, aby robotníci prácu „neodflákali“. Novým problémom čelí so vztýčenou hlavou. „Nemôžem stavať len na módnom salóne. Dnes je to pre mňa skôr už len imidžovka, lebo zisky to neprináša, skôr straty. Musela som sa od toho odosobniť, lebo mojou hlavnou úlohou je vyťažovať výrobu, aby produkovala zisk. Preto hľadám iné zákazky,“ zdôvodňuje. Nový priestor sa jej otvára v šití uniforiem pre hotely, kasína, letiská, telekomunikácie. Malé série nechce nik robiť. Je to veľmi námahavé, najmä zháňanie materiálu príslušnej farby a kvality. „Moje prežitie závisí od toho, ako rýchlo, v akej kvalite, farbe, strihu a s akými doplnkami dodám tieto malé série. Rozhodne sa nedá hovoriť o veľkých obratoch, ale som rada, že moje pracovníčky majú prácu. Krajčírstvo je o tom, že má svoje limity. Tie sú dané počtom krajčírok v salóne.“

Kým pred niekoľkými rokmi si myslela, že bez nej to jednoducho nepôjde, dnes už vie, že je to inak. „Prišla som na to, že sama na všetko aj tak nestačím, preto som delegovala niektoré právomoci a zodpovednosť najmä vo výrobe na skúsenú a schopnú pracovníčku. Mne tak ostalo viac času na riadenie.“ Cez týždeň ho najviac pohlcuje zháňanie zákaziek pre výrobňu. Víkendy si však už nenechá pokaziť ako kedysi, prácou. Za Bratislavou má záhradu, z ktorej urobila okrasný park a na priľahlom pozemku chová domáce zvieratá. Je to záľuba, ktorá dokonale vyčistí hlavu a odplaví stresy. „Aj ja som si musela odtrpieť svoje, kým som prišla na to, že keď žijete v stresoch, musíte to vykompenzovať v súkromí.“

Emília Harmathová,

majiteľka módneho salónu Donna Rosi

Vek: 49 rokov

Vzdelanie: Pedagogická fakulta – špeciálna pedagogika