Opatrenia, ktoré schválili európski lídri vo štvrtok, podporia hospodársky rast a finančnú stabilitu Grécka a eurozóny, vyhlásila šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová. „Osobitne vítame priaznivejšie podmienky financovania zo strany členských krajín eurozóny a ich záväzok podporovať krajiny, ktoré dostávajú pomoc v rámci núdzových programov, kým opäť nezískajú prístup na trh,“ uviedla šéfka MMF vo vyhlásení. Lagardeová zároveň dodala, že ju teší ochota súkromného sektora podporiť Grécko na dobrovoľnej báze.

Írska vláda ocenila rozhodnutie jej partnerov v rámci eurozóny, že úroky z núdzových úverov, ktoré Dublin čerpá, sa znížia o približne 2 percentuálne body. Premiér krajiny Enda Kenny povedal, že to Írsku ušetrí 600 až 800 mil. eur ročne. „Môj prepočet, hoci ešte nemám všetky podrobnosti, ktoré sa musia dopracovať, je medzi 600 až 800 mil. eur, čo je dosť veľa,“ povedal írsky premiér o úsporách Írska vďaka zníženiu úrokov.

Európski lídri sa vo štvrtok dohodli, že proti šíreniu dlhovej krízy budú bojovať všetkými dostupnými zbraňami. A to aj za cenu selektívneho bankrotu Grécka. Podľa dohody by sa napríklad mala predĺžiť splatnosť úverov z prvého eurovalu z pôvodných 7,5 roka na 15 až 30 rokov, znížiť úročenie týchto úverov z doterajších 4,5 až 5,8 %. V prípade Grécka až na 3,5 %, čo by znamenalo, že by sa financovalo lacnejšie, ako niektoré krajiny bez premrštených dlhov na finančných trhoch. Gréci zároveň nebudú musieť desať rokov splácať istinu. Zároveň bude môcť EFSF vstupovať do reštrukturalizácie bánk prostredníctvom priamych pôžičiek vládam.