Pozadie

Výkonnosť slovenskej ekonomiky sa od rokovaní o Článku IV z roku 2003 zlepšila. Výkonnosť silne expandovala a fiškálne a zahraničné saldo sa v ostatných rokoch významne znížili. Tento vývoj podporili veľké priame zahraničné investície a zdravšie podnikateľské prostredie, ktoré nasledovali po dôležitých reformách – vrátane daní, sociálneho zabezpečenia, dôchodkov, zdravotníctva a pracovného trhu – ktoré podporujú približovanie sa úrovniam príjmu v západnej Európe.

Ekonomická aktivita bola v roku 2003 poháňaná výhradne exportom; čistý HDP vzrástol o 4? percenta napriek poklesu dopytu domácností. Ale aktivita sa v roku 2004 rozšírila o sektor domácností, ktorú podporovala ústretová makroekonomická politika a čistý HDP narástol o odhadovaných 5? percenta. Deficit zahraničného účtu sa v roku 2004 rozrástol na odhadované 3 percentá HDP, pričom sa stále držal v rámci udržateľných hraníc. Napriek silnej výkonnosti ekonomiky bol však nárast zamestnanosti medzi sektormi nerovnomerný a nezamestnanosť ostala vysoká na úrovni 17? percenta.

Celková inflácia ostala na vysokej úrovni (5,9 percenta ku koncu roka 2004, v porovnaní s 9,3 percentom ku koncu roka 2003) a bola ťahaná zvyšovaním regulovaných cien a nepriamych daní, ale v roku 2005 by mala poklesnúť, len čo zanikne tento jednorazový vplyv. Jadrová inflácia bola v roku 2004 nízka, na úrovni 1?, čo je pod hodnotou 2,7 percenta z konca roka 2003. Vďačí za to poklesu cien potravín. Cieľové rozpätie Národnej banky Slovenska (NBS) ku koncu roka 2005 je 3,5±0,5 percenta pre celkovú infláciu, pričom očakáva pokles jadrovej inflácie v rámci rozpätia 1,1-3,4 percenta.

NBS znížila medzi septembrom 2003 a koncom roka 2004 základnú úrokovú mieru o kumulatívnych 250 bázických bodov, spočiatku ako odpoveď na slabý dopyt domácností a neskôr, aby odpovedala na silnejúce tlaky vyplývajúce z významného prílivu krátkodobého kapitálu. NBS tiež vykonala rozsiahle zásahy na devízovom trhu, pričom si rozšírila svoj konečný účet a zvýšila svoju sterilizačnú pozíciu. Napriek tomu sa slovenská koruna počas roka 2004 zhodnotila voči Euru o približne 6 percent.

Po ostrom stiahnutí v roku 2003 sa fiškálny deficit v roku 2004 mierne rozšíril na odhadovaných 3,8 percenta HDP (podľa ESA95). Odzrkadľovalo to malé zníženie príjmov ako podiel na HDP po daňovej reforme z roku 2004, len čiastočnú kompenzáciu nižšími výdavkami na mzdy, sociálne zabezpečenie a kapitálovú účasť. Keď berieme v úvahu čisté príjmy z EÚ, fiškálny impulz predstavoval v roku 2004 približne 1 percento HDP.

Predstavitelia spustili stratégiu na prijatie Eura v roku 2009 na základe prijatia ERM2 v roku 2006 a splnenia maastrichtskych kritérií pre fiškálny deficit a infláciu v roku 2007.

Hodnotenie Výkonného výboru

Výkonní riaditelia pochválili slovenských predstaviteľov za dobré riadenie na makroekonomickej úrovni a príkladný pokrok v štrukturálnej reforme počas ostatných niekoľko rokov. Viedlo to k impozantnej výkonnosti slovenskej ekonomiky so silnou produktivitou a ekonomickým rastom a poklesu fiškálnej a zahraničnej nerovnováhy. Štrukturálne reformy zvýšili flexibilitu ekonomiky, veľké zahraničné investície rozšírili výrobné kapacity a dôvera investorov rastie v dôsledku významného zlepšenia podnikateľského prostredia. Vstup Slovenska do EÚ v máji 2004 vytýčil obdobie pokračujúcej silnej výkonnosti ekonomiky, ktorá je podporovaná narastajúcim podielom dopytu domácností smerom k širokému rastu v strednodobom horizonte.

Napriek týmto priaznivým vyhliadkam, riaditelia poznamenali, že pretrvávajú pochybnosti. Miera inflácie je aj napriek poklesu stále vysoko nad priemerom eurozóny a silný rast predstavuje vysoké riziká pre inflačný cieľ centrálnej banky pre rok 2005. Ďalšia fiškálna konsolidácia na zníženie stále významného fiškálneho deficitu bude vyžadovať vytrvalosť. Taktiež nezamestnanosť ostáva vysoká, najmä vo východných regiónoch. Všeobecne povedané, dosiahnutie príjmovej konvergencie na úrovni západnej Európy bude vyžadovať udržanie vysokej rýchlosti štrukturálnej reformy.

Riaditelia priznávajú, že predstavitelia čelia náročnému prostrediu monetárnej politiky. Privítali prijatie rámca monetárnej politiky Národnou bankou Slovenska, ktorá vytvorí dezinflačnú prioritu pri zvažovaní výmenných kurzov. S podporou účinnej komunikačnej stratégie by explicitné inflačné ciele oznámené pre roky 2005-2008 mali zvýšiť transparentnosť monetárnej politiky, pomôcť upevniť inflačné očakávania a povzbudiť priebeh stanovovania miezd do budúcna. Za predpokladu rýchleho rastu produktivity a priaznivých ukazovateľov konkurencieschopnosti, riaditelia podporili flexibilnejší prístup k výmenným kurzom pri snahe o dezinfláciu. Riaditelia poznamenali, že vysoké riziká spojené s infláciou a rekordne nízkymi úrokovými mierami ponechávajú malý priestor, ak vôbec nejaký, pre ďalšie znižovanie úrokovej miery za účelom obmedzenia zhodnocovania výmenného kurzu. Zdôraznili, že ak by pokračoval významný príliv kapitálu, silnejšia fiškálna politika musí ostať základným nástrojom politiky na zníženie inflácie.

Na základe toho riaditelia vyzvali predstaviteľov, aby sa zamerali na silnejšiu fiškálnu politiku, ako je aktuálne naplánovaná na roky 2005-2007, i keď pripustili, že to bude vyžadovať dôkladnú prípravu, aby sa udržala verejná podpora maastrichtskeho procesu konvergencie v nadchádzajúcom volebnom roku. Zvážili ambicióznejšiu cestu fiškálnej konsolidácie ako vhodnú v zmysle plánovaného rastu nad úrovňou trendov a plánovaného prijatia Euro Slovenskom v roku 2009. Pre tento rok riaditelia vyzvali predstaviteľov, aby znížili plánovaný deficit, ak by rast ekonomiky a príjmy prekročili očakávania. Keď sa pozrieme dopredu, vyzdvihli riziká spojené so spätným ovplyvňovaním fiškálnej úpravy, pričom zdôraznili najmä, že cieľ pre deficit v roku 2007 na úrovni 3 percent HDP neponechá žiaden priestor pre riešenie negatívnych hospodárskych šokov, alebo politických sklzov, pokiaľ ide o maastrichtske kritériá. Riaditelia odporučili predstaviteľom, aby posilnili strednodobý rozpočtový rámec, aby pomohli zabezpečiť splnenie maastrichtskych kritérií vhodným spôsobom.

Riaditelia celkovo privítali komplexnú daňovú reformu zavedenú v roku 2004, ktorá by mala znížiť deformácie v ekonomike a posilniť stimuly k práci, i keď boli vyslovené určité obavy ohľadne zoslabenia pokroku v oblasti daňového systému. Pripustili, že priama cena za tieto a niektoré ďalšie štrukturálne reformy a výdavky na projekty financované z EÚ sťažujú ďalšie fiškálne úpravy. Zároveň zaregistrovali, že z pokračujúcej reštrukturalizácie nevýkonných sektorov a znižovania zvyšných dotácií, vrátane poľnohospodárskych dotácií, ktoré neprispievajú k rastovému potenciálu Slovenska, by bolo možné získať ďalšie úspory na výdavky na zlepšenia rastu. Riaditelia tiež zdôraznili potrebu pokračujúcej úzkej spolupráce na všetkých vládnych úrovniach a pokračujúcej transparentnej implementácie fiškálnej politiky na podporu dosiahnutia fiškálnych cieľov.

Riaditelia privítali výsledky aktualizovaného fiškálneho modulu Správy o dodržiavaní štandardov a kódexov, ktoré ukazujú, že bol dosiahnutý ďalší pokrok pri posúvaní fiškálnej transparentnosti bližšie k medzinárodnému know-how, vrátane zlepšenia šírky pokrytia a dostupnosti fiškálnych informácií. Vyjadrili však poľutovanie nad skutočnosťou, že založenie mimo-rozpočtového fondu životného prostredia je krokom späť vo fiškálnej transparentnosti.

Riaditelia poznamenali, že časový plán úradov na vstup do ERM2 a prijatie euro si okrem zdravej makroekonomickej stratégie vyžiada pokračovanie v štrukturálnej reforme. Privítali nedávne reformy právneho rámca a zlepšenia investičnej klímy a vyjadrili potešenie nad budúcimi krokmi vedúcimi k zlepšeniu fungovania súdov. Zároveň upozornili, aby sa fiškálne stimuly pre regionálne investície používali opatrne a aby sa zostávajúca privatizácia vykonala spôsobom, ktorý zlepší konkurenčné prostredie.

Riaditelia zároveň privítali nedávne reformy zákonníka práce a systému výhod, ktorý znižuje obmedzenia pre zamestnávanie a zvyšuje motiváciu pracovať. Hneď nato však riaditelia zdôraznili, že sú na boj proti vysokej nezamestnanosti potrebné ďalšie štruktúrne opatrenia. Vyzdvihli dôležitosť zvyšovania úrovne vzdelanosti, verejnej infraštruktúry a rozvoja trhu bývania pre domácnosti s nízkymi a strednými príjmami za účelom zvýšenia mobility pracovnej sily a zníženia regionálneho nesúladu medzi pracovnými miestami a pracovnou silou. Rovnako bude potrebné ďalšie úsilie na zníženie stále vysokého rozdielu v pracovných daniach.

Riaditelia pochválili solídne ukazovatele ozdravenia bankového sektora, ako aj pokračujúce zlepšovanie bankového dohľadu. Odporučili ďalšie posilnenie dozorných právomocí vrátane vyvodzovania primeraných dôsledkov z audítorských nálezov a zbierania podrobných údajov o aktívach a pasívach domácností za účelom lepšieho sledovania rizík plynúcich z rýchleho nárastu úverového zaťaženia domácností. Riaditelia privítali plánovanú konsolidáciu dohľadu nad finančným sektorom do Národnej Banky Slovenska, no upozornili na to, aby organizačné zmeny neodpútali pozornosť od účinného dohľadu.

Verejné oznámenie informácií (VOI) sa vydávajú, (i) na požiadanie členskej krajiny, nasledujúc po uzatvorení konzultácií o Článku IV pre krajiny usilujúce sa o oboznámenie verejnosti s názormi MMF. Tieto aktivity majú za cieľ posilniť dohľad MMF nad ekonomickými stratégiami členských krajín pomocou zvyšovania transparentnosti hodnotenia týchto stratégii MMF; a (ii) na základe rozhodnutia Výkonnej Rady, nasledujúc po jej strategických rozhovoroch.