Na budúci rok môže pre Turecko Medzinárodný menový fond schváliť úver 14,3 mld. USD v rámci nového trojročného programu úverovania. Poskytnutie ďalších prostriedkov môže pomôcť vyvrátiť pochybnosti o schopnosti Turecka, ktoré v tomto roku prežilo finančnú a ekonomickú krízu, splácať svoj vnútorný dlh. Kontrakt, v dôsledku ktorej sa Medzinárodný menový fond stane najväčším veriteľom Turecka by mal byť schválená v prvej polovici januára budúceho roku.

Pri získavaní úveru Turecku pomohli USA, ktoré sú najväčším akcionárom Medzinárodného menového fondu. Američania sa snažia zabezpečiť stabilitu v krajine, ktorá je ich najvernejším spojencom v regióne. Turecko sa snaží dostať z najväčšej ekonomickej recesie od roku 1945 a zatiaľ sa situácia skomplikovala kvôli teroristickým útokom 11. septembra. Kvôli nim sa zhoršila situácia v ekonomike na celom svete.

Rokovania o novom úverovom programe sa Tureckom dostali do záverečného štádia. Skladá sa zo 4,3 mld. USD, ktoré malo dostať podľa starších dohôd a 10 mld. USD, na ktoré sa odhaduje výška deficitu štátneho rozpočtu na budúci rok. Získanie úveru,. ktorý prevyšuje potreby Ankary umožní to, aby mohla v roku 2002 zaplatiť Medzinárodnému menovému fondu úver 5,5 mld. USD získaný za menej výhodných podmienok. Nový úver bude treba splatiť až o štyri roky.

Už začiatkom budúceho roka môže Turecko získať 9,4 mld. USD. Podľa názoru vlády a Medzinárodného menového fondu by to malo umožniť zníženie úrokových mier, ktoré sú v súčasnosti na úrovni 70%. Poskytnutie úveru je spojený s tým, že turecká vláda musí uskutočniť reformy národného hospodárstva. Parlament Turecka schválil návrh štátneho rozpočtu, ktorý predpokladá fiškálny prebytok 6,5% hrubého domáceho rozpočtu.

Podľa slov ministra financií Kemala Dervisa pri prijatí rozpočtu sa mu podarilo získať podporu 60- 70% opozície Bankár Kemal Dervis sa stal ministrom financií v marci tohto roku ked preberal súčasne zodpovednosť za bankový dozor. Dervis vyhlásil, že Medzinárodný menový fond chce byť tiež presvedčený, že vláda prijala všetky kroky smerujúce k splneniu rozpočtu v roku 2002.

Program Medzinárodného menového fondu je zameraný na to, aby sa v strednodobom horizonte uvoľnil ekonomický potenciál Turecka. Počas realizácie programu sa musia uskutočniť nasledovné štrukturálne reformy: reštrukturalizácia bankového systému by sa mala skončiť na budúci rok, reforma daňového systému, zníženie počtu prebytočného personálu v štátnom sektore, zvýšenie transparentnosti vo využívaní štátnych prostriedkov, reforma daňového systému, zvýšenie úlohy súkromného sektora cestou oživenia programu privatizácie a odstránenia bariér pre domáce a zahraničné investície.

Jednou z podmienok splnenia tvrdého rozpočtu a realizácie bolestivých reforiem je súhlas medzi tromi politickými stranami, ktoré sú členmi vládnej koalície. Medzinárodný menový fond nebude jediným zdrojom finančných prostriedkov. Svetová banka by mala Turecku poskytnúť 3 mld. USD.

Po tom, ako 21. februára tohto roku jednodňové úrokové miery na finančnom trhu dosiahli takmer 5000%, turecká vláda na svojom krízovom zasadaní uprednostnila režim plávajúceho kurzu líry. Následne líra na Londýnskej burze prepadla voči doláru o 28%. Po troch dňoch odolávania tlakom finančných trhov 22. februára Turecko rozhodlo o devalvácii svojej meny. Rozbuškou druhej ekonomickej krízy krajiny za posledné tri mesiace sa stal politický spor prezidenta Necdeta Sezera a predsedu vlády Ecevita v otázke boja proti korupcii.

Ratingová agentúra Standard & Poor’s (S&P) znížila 23. februára rating Turecka zo stupňa „B+“ na „B“ z dôvodu prudkého znehodnotenia tureckej meny, ktorá ohrozuje krehký turecký bankový sektor ako aj program dezinflácie.