Ak sa vláda vráti na cestu fiškálnej konsolidácie a prijme prísne úpravy vo vzťahu k rozpočtu na rok 2003, v súčasnosti zvažovaný schodok verejných financií (VF) na úrovni 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) nemusí ohroziť makroekonomickú stabilitu krajiny. Schodok verejnej správy by sa tak mohol ku koncu roka 2003 znížiť na 39 mld. Sk čo je 3,5 % HDP. Vyplýva to z predbežných záverov poslednej misie Medzinárodného menového fondu (MMF). Ak však vláda neuskutoční potrebné opatrenia, mohol by deficit VF v tomto roku dosiahnuť pri vysokých výdavkoch v sociálnej oblasti a prepade nedaňových príjmov úroveň 55,5 mld. Sk, čo predstavuje 5,3 % HDP a v budúcom roku až 66 mld. Sk, čo je 5,7 % HDP.

V prípade realizácie potrebných opatrení by sa mohol znížiť v tomto roku aj schodok bežného účtu platobnej bilancie na 1,8 mld. USD, čo je 8,6 % HDP a v budúcom roku by mohol ďalej klesnúť na úroveň 7,3 % HDP v objeme 1,7 mld. USD. Podľa MMF však stále existuje riziko, že v dôsledku tlakov nadmerného domáceho dopytu by schodok bežného účtu mohol v tomto roku bez potrebných opatrení vlády prekročiť 2 mld. USD, čo zodpovedá 9 % HDP. Deficit takéhoto rozsahu pritom podľa MMF nie je v strednodobom horizonte udržateľný. Okrem toho podľa MMF uplatňovaná menová politika nie je najlepším nástrojom pre riešenie takého veľkého schodku. Fond odporúča použiť fiškálne opatrenia na obmedzenie tlaku na platobnú bilanciu.

Opatrenia vlády by sa podľa MMF mali týkať najmä znižovania verejných výdavkov, reformy správy daní a zníženia daňových nedoplatkov a tiež reformy systému vrátenia nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Ak vláda neuskutoční potrebné kroky, môže sa podľa fondu znehodnotiť mena, vzrastie inflácia a úrokové miery, poklesne dôvera investorov a bude to potenciálny krok späť v ambíciách SR vstúpiť do Európskej únie (EÚ).

V tomto roku vzrastie podľa fondu HDP približne o 4 %, pričom aj celková a jadrová inflácia majú tendenciu dosiahnuť ku koncu roka 4 %. MMF pritom súhlasí s menovou politikou centrálnej banky, ktorá je cielená na znižovanie inflácie a ochranu devízových rezerv. Fond schvaľuje aj zvýšenie základnej úrokovej sadzby centrálnou bankou o 0,5 percentuálneho bodu vzhľadom na nerovnováhu platobnej bilancie a existujúce riziká v plnení štátneho rozpočtu.

Vládny program strednodobých a štrukturálnych reforiem by mal byť podľa MMF založený na troch pilieroch. Kabinet by mal podporiť najmä reálne približovanie sa úrovni EÚ a pripravovať a realizovať rámce pre fiškálnu a menovú politiku a tiež pre politiku kurzu koruny, ktoré budú podporovať vstup do únie. Okrem toho by vláda mala uskutočniť kroky na zníženie deficitu platobnej bilancie.