Druhý dôchodkový pilier je potrebné zreformovať tak, aby priniesol vyššie čisté výnosy pre občanov. Vyplýva to z analýzy Národnej banky Slovenska, ktorú vypracovali viceguvernér centrálnej banky Ľudovít Ódor a ekonóm Pavol Povala. Tento cieľ sa môže dosiahnuť zmenou počiatočnej investičnej stratégie nového sporiteľa, keď by si sporiteľ vyberal úvodnú stratégiu z limitovaného počtu alternatív. Autori analýzy tiež navrhujú zaviesť automatický vstup mladých ľudí do sporivého piliera s možnosťou výstupu na niekoľkoročnom horizonte. Zmeniť by sa však malo aj umiestnenie penzijných úspor vo fondoch u súčasných sporiteľov. Ódor a Povala preferujú presun súčasných sporiteľov do agresívnejších stratégií v závislosti od ich veku, pričom by mali možnosť požiadať o ponechanie v čisto dlhopisovom fonde.

Ďalším z návrhov je zavedenie investičných benchmarkov. „Aby mohol sporiteľ benefitovať z diverzifikácie makroekonomického rizika je dôležité, aby investície (tak akciové, ako aj dlhopisové) pokrývali dostatočne široké univerzum investičných príležitostí,“ tvrdia autori analýzy. Štát by mal preto podľa nich zvážiť stanovenie konkrétnych benchmarkov. „Jednou v zahraničí často využívanou alternatívou je použitie širokých trhových indexov. Výkonnosti fondov by boli komunikované vo väzbe na tieto benchmarky,“ uvádzajú.

Vyššie čisté výnosy by prinieslo aj zníženie poplatkov, ktoré sporiteľom účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Úspešné medzinárodné sporiace schémy sa podľa Ódora a Povalu vyznačujú nielen vyššími výnosmi, ale aj nízkymi poplatkami. „Pri porovnaní s najlepšou praxou sú ťažko obhájiteľné predovšetkým dve charakteristiky slovenského systému. Aktívne a pasívne riadené fondy majú rovnaké poplatky z hodnoty aktív a indexové fondy majú nárok na výkonnostný poplatok (za zhodnotenie majetku),“ upozornili. Jedným z riešení je tiež zohľadnenie životného cyklu sporiteľa. Aby sporiteľ nemusel robiť aktívne rozhodnutia počas svojho sporiaceho cyklu, je podľa autorov analýzy potrebné v systéme automaticky nastaviť aj postupné (na základe veku) znižovanie akciovej zložky portfólia. „Mohlo by to fungovať vo forme „target-date“ fondov, kde by bola legislatívne upravená finálna alokácia pre jednotlivé počiatočné portfóliá. Dôležité je, aby priemerná alokácia do akcií počas životného cyklu nebola príliš nízka v porovnaní s medzinárodnými skúsenosťami,“ uviedli Ódor a Povala.

Podľa autorov analýzy nie je žiadnym prekvapením, že problematika existencie kapitalizačných schém v dôchodkových systémoch je do značnej miery aj politickou otázkou. Dôležité však je, aby ideologické rozdiely neznefunkčňovali celý systém. „Pri hľadaní riešení si treba uvedomiť, že politické riziko nie je možné z penzijných schém odstrániť, len ho zmenšiť alebo pretransformovať. Bez širokého politického konsenzu – najlepšie formou ústavného zákona – budú zlé výsledky pokračovať ďalej a sporitelia sa nedočkajú zmysluplných dôchodkov,“ dodali.

Ako uviedol riaditeľ odboru finančnej stability NBS Marek Ličák, od druhého piliera sa očakávalo, že prinesie veľa dobrých vecí pre ekonomiku aj klientov. Počas 15 rokov sa však v druhom pilieri robili pomerne časté zmeny v legislatíve. Išlo o viac ako 44 zmien, niektoré podstatným spôsobom zmenili to, ako druhý pilier funguje. „Po 15 rokoch druhý pilier ako celok dosiahol pomerne nízku výkonnosť. Priemerná výkonnosť bola len na úrovni necelých 1,6 %. Ak si zoberieme základný ukazovateľ, ktorý hovorí o inflácii, tá bola na úrovni viac ako 1,9 %,“ doplnil. Za 15 rokov bolo teda reálne zhodnotenie pre klientov záporné. To vníma NBS ako základné negatívum celého druhého piliera. Ako problém vníma Ličák aj to, že úroveň poplatkov je na rovnakej úrovni pri pasívnych fondoch, ako aj pri aktívnych.

Druhý pilier je podľa viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora dobrá vec, potrebuje však zmeny. Urobiť by sa podľa neho mali vo viacerých oblastiach, a síce v počiatočnom nastavení, stratégii investovania a poplatkovej politike. „Ak zoberieme dôchodkový systém ako celok, kľúčové je, aby všetky tri piliere, aspoň kľúčové prvky, boli v ústavnom zákone.“ povedal. Časté legislatívne zmeny v druhom pilieri totiž podľa neho znemožňovali robiť konzistentne investičnú stratégiu. V zákone o druhom pilieri by podľa neho mohlo byť minimálne percento, koľko odvodov by smerovalo do druhého piliera, mantinely pre investičné stratégie a niečo z prvotných nastavení, aby aj tí občania, ktorí tomu veľmi nerozumejú, nemuseli aktívne robiť kroky, aby profitovali zo systému. „Mladý človek, ktorý má pred sebou celú kariéru, pre neho nemá žiadny zmysel vstupovať do negarantovaných fondov,“ dodal.

Ako po rokovaní vlády uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, vývoj činnosti druhého piliera v správe NBS je veľmi smutné čítanie. „Aj to je dôvod, prečo je v programovom vyhlásení vlády, že budeme musieť nájsť benchmark v porovnaní s inými krajinami, ako chceme dôchodkové správcovské spoločnosti hodnotiť. Nie som spokojný s tým, ako sa to za prvých 15 rokov fungovania tohto systému vyvíja,“ dodal.