Vláda schválila návrh rozpočtu verejných financií na nasledujúce tri roky ako aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Podľa návrhu rozpočtu má pritom verejná správa na budúci rok hospodáriť so schodkom 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Hoci do materiálu zapracoval rezort financií oproti augustovej verzii nové makroekonomické a daňové prognózy a nové legislatívne úpravy, konsolidačné plány vlády sa nemenia. Rovnako ako v Programe stability plánuje kabinet znížiť schodok v roku 2018 na 0,44 % HDP a prvý prebytkový rozpočet by malo Slovensko dostať v roku 2019 s plusovým saldom 0,16 % HDP. Verejný dlh by tak mohol postupne klesať až k úrovni 49,1 % HDP v roku 2019. O rozpočte bude rokovať Národná rada SR na svojej novembrovej schôdzi.

„Tento plán je realistický. Chcel by som upozorniť, že už v budúcom roku evidujeme primárny prebytok, teda ak si od výdavkov odrátame výdavky na obsluhu nášho dlhu, tak už sme vlastne v prebytku, a nie v deficite. Je to len potvrdením toho, že sme na správnej ceste k vyrovnanému hospodáreniu,“ povedal po schválení rozpočtu vládou minister financií Peter Kažimír. Samotný rozpočet je pritom podľa ministra o plnení vládnych priorít z programového vyhlásenia vlády.

Samotná štátna správa, ktorá tvorí podstatnú časť okruhu verejných financií, by mala podľa návrhu rozpočtu v budúcom roku hospodáriť so schodkom 2,017 mld. eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu by mali dosiahnuť 15,415 mld. eur a výdavky 17,432 mld. eur. Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok bol aktualizovaný o nové daňové prognózy. Oproti materiálu z augusta sa tak navýšili príjmy štátneho rozpočtu až o 1,016 mld. eur, kým rozpočtované výdavky štátu na budúci rok sa zvyšujú „len“ o 607 mil. eur. V konečnom dôsledku sa tak plánovaný schodok štátneho rozpočtu na budúci rok oproti pôvodnému návrhu znížil o 409 mil. eur.

Kabinetom odobrený návrh rozpočtu verejných financií na nasledujúce tri roky je postavený na poslednej makroekonomickej prognóze rezortu financií zo septembra. Tá predpokladá, že v roku 2017 slovenská ekonomika porastie o 3,5 %. Vplyv vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie má kompenzovať zlepšenie exportnej výkonnosti nášho hospodárstva. Investičná aktivita bude podporená výstavbou v automobilovom sektore, ako aj opätovným rastom verejných investícií. Zamestnanosť má pokračovať v solídnom raste, v roku 2017 o 1,5 % s nárastom o 34 tis. pracovných miest. Miera nezamestnanosti by mala v horizonte rozpočtu klesnúť na historicky najnižšiu úroveň 8,5 %. Priemerná mzda v roku 2017 dosiahne podľa prognózy úroveň 940 eur.

V rámci návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je zabezpečené krytie výdavkov z titulu stanovenia minimálneho valorizačného percenta dôchodkových a úrazových dávok vo výške 2 %. Okrem toho sú podľa rezortu financií v rozpočte zabezpečené prostriedky na celoročný dopočet valorizácie vo výške 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl od 1. septembra 2016.

Návrh rozpočtu už kalkuluje aj s viacerými legislatívnymi zmenami, ktoré pripravil nový kabinet. Na strane príjmov zohľadňuje zníženie sadzby korporátnej dane z 22 % na 21 %, zvýšenie limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov z 40 % na 60 % a ich maximálnej sumy z 5 040 eur na 20 000 eur ročne. V rozpočte je už zahrnuté aj zavedenie dane z dividend so sadzbou 7 %, počíta s pokračovaním osobitných odvodov regulovaných firiem a osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií.