Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 7,44 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023, ktorý v stredu s pripomienkou schválila vláda. Aktuálny odhad pre tento rok predpokladá schodok až na 9,68 % HDP. Pri výpadku príjmov a pri vyšších výdavkoch v podobe sociálnych opatrení a rôznych pandemických pomocných programov bol vyšší deficit verejných financií na tento rok aj očakávaný, avšak nie až v takej výške.

„Voči aprílovému Programu stability a teda pôvodným plánom je to negatívne prekvapenie,“ povedal pre agentúru SITA analytik VÚB banky Michal Lehuta. Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu je takto vysoký deficit ťažko ospravedlniteľný i napriek neistote, ktorú prináša koronavírus. „Celkové daňovo odvodové príjmy štátu by mali byť podľa aktuálnej prognózy v roku 2020 len o 950 mil. eur nižšie, ako v roku 2019. V roku 2021 by už mali byť vyššie, ako boli v 2019. Aj keby celková štátna pomoc podnikateľom, zamestnancom či umelcom predstavovala spolu 2 mld. eur, resp. 2,2 % HDP, tak vysoký deficit nevznikne,“ povedal pre agentúru SITA Ďurana.

Problém podľa Ďuranu spočíva v zlej príprave rozpočtu na rok 2020 a v neochote prispôsobiť rozpočet krízovým časom v roku 2021. Deficit podľa neho zrejme nebude spôsobený investíciami do dlhodobého rastu, alebo masívnou podporou podnikateľov, ktoré by sa časom vrátili. „O časti navyšovania výdavkov vieme už dnes. Trinásty dôchodok, tehotenská dávka, prípadne rodičovský bonus sú všetko politiky, ktoré by v čase krízy v zodpovednom rozpočte nemali mať miesto,“ dodal Ďurana.

Slovensko však plánuje využiť výnimku z Bruselu, ktorá uvoľňuje pravidlá na konsolidáciu verejných financií. Cieľom je neohroziť hospodárske oživenie. Aj preto je podľa rezortu financií budúcoročný deficit vyšší oproti poslednému plánu. Do návrhu rozpočtu zároveň zapracovali rezervu cez jednu miliardu eur, ktorá poskytuje priestor na prípadnú potrebu v krátkom čase reagovať na vzniknutú situáciu dodatočnými výdavkovými opatreniami. Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš tento krok hodnotí pozitívne. „Pokiaľ by epidémia ustúpila, vláda by rezervu nemusela použiť, čím by rozpočet skončil v lepších číslach,“ skonštatoval Goliaš.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 39,5 mld. eur a výdavky by mali tvoriť 46,7 mld. eur. Deficit by tak mal byť v sume 8,05 mld. eur. Zadlženie sa nachádza nad maastrichtskou hranicou 60 % HDP, v budúcom roku je hrubý verejný dlh odhadovaný na 65 % HDP. Ešte vlani pritom dosahoval 48 %.

Podľa Goliaša návrh rezignuje na ozdravovanie rozpočtu. Vláda sa podľa neho rozhodla ísť cestou stimulov aj na úkor rastúceho dlhu. Kým ešte v máji vláda v Programe stability avizovala stlačenie deficitu verejných financií pod 3 % HDP a dlhu na 60 % HDP do roku 2023, predložený návrh počíta s deficitom 5,72 % HDP a dlhom 69,4 % HDP do roku 2023. „Ozdravovanie teda počká na ďalšiu vládu,“ skonštatoval Goliaš. V rozpočte nie sú ešte zarátané peniaze z fondu obnovy EÚ. Konečné čísla tak v prípade ich efektívneho čerpania môžu byť Goliaša lepšie.

S vyrovnaným rozpočtom v najbližších rokoch zatiaľ nepočíta ani rezort financií a ani ekonomickí analytici. Na to je potrebné podľa nich rozsiahle ozdravenie verejných financií. Cieľom rezortu financií je do roku 2024 len zreteľne smerovať k dosiahnutiu štrukturálne vyrovnaného hospodárenia.

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách musí rezort financií návrh rozpočtu predložiť parlamentu do 15. októbra.