Dosť vágne boli informácie z víkendového rokovania ministrov financií siedmich najvyspelejších krajín sveta – G7 v Ríme.

Ťažko sa totiž hľadá „liek“ na ozdravenie globálnej ekonomiky, ak je jej „diagnóza“ rozporuplná.

Nemecký minister financií Hans Eichel bol v Ríme optimistický a tvrdil, že rast je síce pomalší, ale v každom prípade ide stále o ekonomický rast.

Britský minister financií Gordon Brown konštatoval pravý opak a uviedol, že spomalenie ekonomík je podstatne kritickejšie v porovnaní s odhadmi spred niekoľkých mesiacov…

Nechajme teraz bokom diametrálne odlišné signály, ktoré vzišli z rímskeho rokovania G7. Ďaleko markantnejšie totiž je, že v priebehu dvoch týždňov bude v Janove summit šéfov štátov a vlád tohto zoskupenia „najsilnejších“ a na jeho rokovaní sa bude musieť riešiť kardinálna otázka – tri najväčšie ekonomiky sveta, teda americká, japonská a nemecká sa dostali do problémov v tom istom čase a vplyv vysokých cien ropy vyvoláva neistotu ohľadne časovej postupnosti pri ozdravení týchto troch pilierov svetovej ekonomiky.

Takisto dôležité je, že od predchádzajúceho stretnutia ministrov financií G7 vo Washingtone sa výhľad ekonomík eurozóny, vrátane Nemecka, zhoršil a americká ekonomika je stále málo vypočítateľná, napriek agresívnym opatreniam v menovej a daňovej politike.

Dosť zarážajúce v tejto situácii je, že v Ríme – namiesto hľadania spoločných východísk – sa akoby hľadal vinník, ktorý spôsobil terajšie spomalenie globálnej ekonomiky.

Americký minister financií Paul O´Neill naznačil, že práve Európa by mala byť „lokomotívou svetovej ekonomiky“. Svojím dielom prispievame k celosvetovému udržateľnému rastu, povedal doslova O´Neill a zároveň naznačil, že Európa a Japonsko by mali pre tento rast robiť viac.

Francúzsky minister financií Laurent Fabius však neostal svojmu americkému kolegovi nič dlžný a celkom otvorene povedal, že „primárnou príčinou globálneho ekonomického spomalenia je popri náraste cien ropy oslabenie tempa rastu americkej ekonomiky“.

Táto ostrejšia výmena názorov iba potvrdzuje, že európskych predstaviteľov iritujú americké pokusy vyhnúť sa zodpovednosti za terajšie problémy.

Faktom ale je, že najnovší odhad Medzinárodného menového fondu hovorí o tempe rastu americkej ekonomiky v roku 2001 na úrovni 1,5%, európska hospodárska expanzia má dosiahnuť hodnotu 2,2%. Z týchto dát sa dedukuje, že „Európa už má najhoršie za sebou“, čo však v globálnej a vzájomne prepojenej ekonomike nemusí predstavovať komplexnejšie východisko z terajšieho nie najlepšieho stavu.

Otázne je, či ho nájdu štátnici G7 na nadchádzajúcom summite v Janove. V Ríme bol tento pokus totiž neúspešný.