Ministri financií eurozóny včera dospeli k záveru, že nedôjde k oficiálnemu varovaniu Nemecka a Portugalska ohľadne ich narastajúceho rozpočtového deficitu. Európska komisia uvažovala podniknúť tento krok, počkala však na rozhodnutie dvanásťčlennej euroskupiny a Ecofinu (výbor 15-tich ministrov financií a hospodárstva celej EÚ).
Podmienkou však je záväzné vyhlásenie oboch krajín, že udržia svoj deficit pod úrovňou 3% z hrubého domáceho produktu a do roku 2004 urobia maximum, aby dosiahli vyrovnaný rozpočet.
Týmto kompromisom, sa zároveň udržiava dôveryhodnosť Paktu stability a rastu, ktorý prijala Európska únia ešte v roku 1997.
Ministri financií včera síce uznali, že procedúra včasného varovania, hoci sa často považuje za kontroverznú, stále zostáva významným nástrojom v rukách Európskej komisie, ktorá pochopiteľne môže uplatniť toto opatrenia v prípade akejkoľvek krajiny, vrátane Nemecka a Portugalska.
V konkrétnom prípade však akceptujú ubezpečenia oboch krajín dodržať stanovený trojpercentný limit a budú aj naďalej pozorne monitorovať dodatočné kroky pri vyrovnaní ich štátnych rozpočtov.
Cesta k týmto formuláciám nebola jednoduchá – španielsky minister financií, ktorý je zároveň terajším predsedom Ecofinu + euroskupiny, Rodrigo Rato a európsky komisár pre ekonomické a menové záležitosti Pedro Solbes k nim dospeli až po piatich hodinách intenzívnych rokovaní.
Veľká Británia a Francúzsko sa v tomto kontexte obávali, že EK vlastne žiada Nemecko, aby „pritvrdilo“ svoju rozpočtovú politiku v čase, kedy sa blíži k recesii, čo znamená, že neberie do úvahy terajšie štádium ekonomického cyklu.
Britský minister financií v rámci Ecofinu doslova zdôraznil, že obavy Európskej komisie sú v prípade Nemecka neprimerané.
Francúzsky minister financií Laurent Fabius naznačil, že jeho krajina je veľmi opatrná v súvislosti s prípadným oficiálnym varovaním EK, pretože cieľom takéhoto postupu je vyzvať konkrétnu krajinu, aby zmenila svoju politiku, čo však nie je typický prípad Nemecka. Niektoré menšie krajiny ale zastávajú iný názor. Írsko, ktoré bolo podobným spôsobom „varované“ Európskou komisiou počas minulého roka chce, aby sa to isté pravidlo týkalo každého štátu – bez ohľadu na jeho veľkosť. Nemecko sa zásadne usiluje o to, aby sa v každom prípade vyhlo otvorenej kritike zo strany EK, najmä s ohľadom na septembrové parlamentné voľby. Minister financií Hans Eichel však má iba veľmi malý manévrovací priestor – časť odhadov z bruselského ústredia EÚ hovorí o rozpočtovom deficite v roku 2002 na úrovni 2,7%, no niektoré prognózy uvádzajú dokonca ešte vyššiu hodnotu tohto ukazovateľa.
Celý kompromis však má zrejme aj politické pozadie. Vari paradoxné je aj to, že Deutsche Bank vo svojej analýze konštatuje – zrejme sa presadil politický vplyv predstaviteľov jednej z najsilnejších, hoci momentálne utlmených ekonomík Európy, čo však perspektívne môže oslabiť Pakt stability a rastu Európskej únie.