Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR dostalo na akvizíciu 49-percentného podielu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) jednu ponuku. Po rokovaní Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP o tom informoval člen komisie a predseda strany Smer Robert Fico. Podľa jeho slov je ponuka „škandalózne“ nízka a nedosahuje ani 200 mld. Sk.

Jediná ponuka na kúpu kontrolného minoritného podielu v a.s. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) je nižšia, avšak blízko 3 mld. USD odhadovaných analytikmi. Uviedol to zdroj blízky privatizačnej transakcii.

Konzorcium ruského Gazpromu, francúzskeho Gaz de France a nemeckého Ruhrgas bolo jediným z uchádzačov, ktoré predložilo záväznú ponuku na kúpu 49-percentného podielu v SPP.

„Boli by sme veľmi nešťastní, keby cena bola napríklad 2,2 mld. USD. Teraz sme však spokojní. Nie je to tá úroveň (očakávaných 3 mld. USD), je to však blízko nej,“ uviedol agentúre Reuters nemenovaný zdroj.

Ruhrgas odmietol komentovať cenu, ktorú konzorcium Gazprom/Ruhrgas/Gaz de France za 49-percentný podiel v SPP ponúklo. „Všetko je v rukách vlády. Dohody o dôvernosti, ktoré sme podpísali, nám neumožňujú privatizačný proces akokoľvek komentovať,“ zdôraznil zástupca spoločnosti Ruhrgas na Slovensku Dušan Pleško. „Myslím si, že sme silné paneurópske konzorcium. Spolu s najväčším dodávateľom zemného plynu je to naozaj výhodná konštelácia,“ dodal.

Predstaviteľ Ruhrgasu sa nechcel vyjadriť ani k výrokom Roberta Fica, ktorý povedal, že cena je „škandalózna“. „Sme seriózna spoločnosť, ktorá cudzie vyjadrenia nekomentuje,“ uviedol. Poukázal pritom na výrok Michala Šušáka z investičnej banky Credit Suisse First Boston, ktorá asistuje vláde pri privatizačnej transakcii. M. Šušák cenu síce nekonkretizoval, povedal však: „Myslíme si, že ponuka je dobrá.“

Reakcie ostatných členov konzorcia sa nepodarilo získať. Spomedzi ostatných uchádzačov, ktorí finálnu ponuku nepredložili, hovorkyňa skupiny Williams Julie Gentz uviedla, že americký koncern sa zaoberá v Európe viacerými investičnými projektmi. Postoj skupiny Williams k privatizácii SPP však odmietla akokoľvek komentovať.

„Myslíme si, že ponuka je dobrá,“ povedal Šušák, k cene sa však odmietol vyjadriť. Ďalšími účastníkmi v tendri boli americký Williams, nemecký E.ON, francúzsky TotalFinaElf a taliansky Snam. Nemecká firma RWE sa teda v tendri nezúčastnila. Šušák ďalej pripustil, že určitú rolu v tejto transakcii by chcela zohrať aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD).

Vzájomne porovnateľné veľkosťou sú nemecká spoločnosť Ruhrgas a francúzska Gaz de France (GDF). Obe sú na svojich domácich trhoch dominantnými plynárenskými hráčmi. Skupina Ruhrgas so sídlom v Essene zamestnáva celkovo 9 500 pracovníkov. Jej obrat dosiahol v predminulom roku 10,52 mld. EUR a čistý zisk 0,4 mld. EUR. Francúzsky koncern GDF, ktorý síce sám čaká na svoju privatizáciu, posilňuje svoje pozície na väčšine kontinentov a na všetkých úrovniach plynárenského reťazca. V roku 2000 sa tržby francúzskej firmy s približne 24 900 zamestnancami vyšplhali na 11,2 mld. EUR a čistý zisk dosiahol 0,4 mld. EUR.

Spojenectvo západoeurópskych plynárenských firiem dopĺňa najväčší producent zemného plynu na svete – ruský koncern Gazprom, ktorý vo svojich podnikoch zamestnáva najväčšiu pracovnú silu o počte približne 300 tisíc osôb. Podľa predbežných výsledkov za rok 2001 vzrástol obrat ruského koncernu o 19,2 % na 17,2 mld. EUR a čistý zisk sa zdvojnásobil na 3,72 mld. EUR. Účasť Gazpromu v privatizácii SPP má podľa predsedu predstavenstva ruskej spoločnosti Alexeja Millera strategický význam pre Slovensko i Gazprom. Z dlhodobého hľadiska by mal úspech Gazpromu v tendri zabezpečiť spoľahlivé dodávky ruského plynu tak na Slovensko, ako aj do iných európskych krajín, v ktorých pôsobia západoeurópski členovia konzorcia.

SPP vlastní a prevádzkuje kľúčový plynovod, ktorý ruským zemným plynom zásobuje západnú Európu. Ročne prepraví približne 90 mld. metrov kubických plynu. Zároveň sa zaoberá distribúciou plynu na domácom trhu, kde obsluhuje 1,3 milióna zákazníkov. Privatizáciu SPP označili analytici ako makroekonomickú udalosť roka. Výnosy z privatizácie by mali Slovenskej republike umožniť zrealizovať dôchodkovú reformu a výrazne zlepšiť fiškálnu situáciu.