Uľahčenie vstupu na trh je jednou z podmienok liberálneho vstupu na trh. Podmienky pre všetkých potenciálnych uchádzačov o vstup na trh by mali byť rovnaké, aspoň teda pre rovnocenné skupiny podnikateľských subjektov. Rovnosť síce neznamená rovnakosť, ale možno podobnosť.

Na slovenskom finančnom trhu podnikajú komerčné banky, investičné banky (obchodníci s cennými papiermi), spoločnosti spravujúce podielové fondy, komerčné poisťovne, doplnkové dôchodkové poisťovne. Činnosť každej zo spomínaných tried podnikateľských subjektov sa riadi zákonmi. Niektoré pre nich platia súčasne, iné upravujú režim podnikania každého z triedy subjektov zvlášť. Nebankové subjekty ako napríklad Drukos, BMG Invest, alebo AGW sa rozhodlo Ministerstvo financií SR dostať do svojej pôsobnosti novelou zákona o cenných papieroch. Vydávajú tieto subjekty cenné papiere, podielové listy, depozitné certifikáty, vkladné knižky, zmenky, alebo iné druhy cenných papierov. Určite nie. Určite s nimi ani neobchodujú. Existujú výnimky. Je ňou BMG Invest, ktorý spolupracuje s obchodníkom s cennými papiermi Horizont, o. c. p., a.s..

Banka musí mať základné imanie najmenej 500 mil. Sk, spoločnosť spravujúca podielové fondy 50 mil. Sk, obchodník s cennými papiermi 5 mil. Sk. Nebankovému subjektu stačí 200 000 Sk a žiadna licencia. MF chce, aby tieto spoločnosti vydávali investičný prospekt. Nikde nie je záruka, že dodržia proklamovaný zámer. Prečo nepodnikajú na základe obchodného zákonníka a jeho ustanovení o akciovej spoločnosti? Môžu vydávať akcie a dokonca ich umiestniť na burze. Zrejme im nevyhovuje zákon. Možno práve preto sa zákon o cenných papieroch prispôsobuje práve im.

Banky fungujú podľa pravidiel obozretného podnikania. Podstatným momentom týchto pravidiel je úverová angažovanosť, teda pravidlá toho koľko, komu a za akých podmienok môže banka požičať, kam môže vklady investovať. Spoločnosti, ktoré spravujú podielové fondy musia dodržiavať pravidlá rozloženia rizika. Znamená to, že určitý druh cenných papierov vo fonde presiahnuť hodnotu stanovenú zákonom. Ani jedna zo spomínaných noriem sa nebude týkať nebankového subjektu. Členov predstavenstva a dozornej rady komerčnej banky schvaľuje Národná banka Slovenska. Jednou z podmienok je trojročná banková prax. Manažérom spoločnosti spravujúcej podielové fondy môže byť pracovníkov s príslušnou praxou a skúškou, na základe ktorej môže získať licenciu manažéra. Maklér obchodníka s cennými papiermi musí mať skúšku odbornej spôsobilosti. A čo s manažérmi nebankových subjektov? Zrejme ich bude schvaľovať Nebanková rada Národnej nebanky Slovenska. Skúšku budú robiť pod dohľadom oddelenia nebankových subjektov jedného z orgánov ústrednej štátnej správy. Ktorého? To sa zatiaľ nevie. Predpokladom na skúšku bude určite dvojročná prax v jednom nebankových subjektov, najmä tých ktorí sa už úspešne vyparili. Zákon o cenných papieroch je určite len začiatkom legislatívnych snáh MF ako dostať nebankové subjekty pod kontrolu štátu.

MF raz určite bude mať problémy s nebankovými subjektami. Ak sa dostanú do nerovnováhy, vďaka ponúkaným výnosom, tak môžu so sebou strhnúť aj subjekty, ktoré sú s nimi kapitálovo spriaznené a podnikajú na základe licencie MF. Ide o dve komerčné poisťovne, jednu spoločnosť spravujúcu podielové fondy. MF sa rozhodlo pre špecifickú slovenskú cestu. Je ňou legalizácia pyramídových schém. Bude mať aj špecifické problémy. Investori, ktorí vložia peniaze do legálnych pyramíd peniaze keď o ne prídu sa budú sťažovať pred Úradom vlády SR, alebo rovno pred Ministerstvom financií SR. Každému problému sa však dá predísť. Pri nerovnováhe lehôt splatnosti úverov a vkladov si komerčná môže banka požičať na medzibankovom trhu. Nebankové subjekty si budú požičiavať na medzinebankovom trhu depozít. Základnou úrokovou mierou nebude BRIBOR (Bratislava Inter Bank Offered Rate), ale BRINOR (Bratislave Inter Nonbank Offered Rate).