„Prípad Priemyselnej banky nebol iba dielom Slávie Capital. Je však pravdou, že SC zinkasovala svoju províziu,“ uviedla ministerka.
Podľa informácií denníkov SME a PRAVDA, navýšenie základného imania si na základe veľmi komplikovaných vzťahov a presúvania peňazí cez niekoľko spoločností financovala samotná Priemyselná banka.
Celé sa to začínalo medzi SKB a Priemyselnou bankou. SKB totiž vydala 30. augusta, teda týždeň pred osudným valným zhromaždením, zmenku na 347 mil. Sk, ktorú kúpila Priemyselná banka. V tom čase však už bola v takom zlom stave, že si nemohla dovoliť pustiť peniaze preč. Peniaze, ktoré PB zaplatila SKB, sa do nej hneď vrátili vo forme termínovaného vkladu. Zmenku potom kúpila Slávia Capital, ale Priemyselnej banke ju nezaplatila. Vytvoril sa tak základný trojuholník záväzkov a pohľadávok: SKB dlhovala na základe zmenky 347 mil. Sk Slávii Capital, Slávia Capital dlhovala na základe zmluvy o kúpe zmenky o niečo menej Priemyselnej banke a Priemyselná banka dlhovala na základe termínovaného vkladu podobnú sumu SKB.
Na tento trojuholník sa podľa denníka SME začali nabaľovať nové a nové obchody so záväzkami a pohľadávkami, na základe ktorých sa neskôr nastrčeným firmám podarilo nadobudnúť akcie PB. Podľa informácií SME nútenému správcovi Priemyselnej banky navrhli, aby sa dlhy medzi SKB, Priemyselnou bankou a Sláviou Capital vzájomne započítali a tým vynulovali. Slávia Capital odmietla celú záležitosť komentovať.