Pri investícii do akcií existuje riziko, ktoré sa dá obmedziť. Existujú dva spôsoby ako investovať do akcií. Pri tradičnom spôsobe sa vyberajú akcie, ktorý je založený na analýzach spoločností a trhu, na ich finančnom stave a jeho výhľade. Druhým spôsob investovania sa zakladá na kvantitatívnom prístupe. Kvantitatívny prístup môže byť pasívny, alebo aktívny. Pri pasívnom spôsobe sa kopíruje index. Je to veľmi jednoduché a zvládne to každý. Cieľom aktívneho prístupu je prekonanie hodnôt indexu. Pri správe portfólia sa používa technika „minimum variance“, ktorá poskytuje maximálny výnos pri minimálnom podstúpenom riziku. Techniku správy portfólia „minimum variance“ približuje Regis Martin zo švajčiarskej spoločnosti Unigestion. Jej podstatou je optimalizácia pomeru medzi rizikom a výnosom. Pri jej využití môžu byť odchýlky od hodnoty indexu. Snahou manažéra portfólia by malo byť to, aby odchýlka bola čo najmenšia.

V portfóliu sa vlastne namiešajú dva spomínané prístupy. Jeho polovica je riadená pasívne a presne kopíruje index a druhá polovica je riadená na základe prístupu minimum variance. Vyberáme tie najlepšie akcie by sme optimalizovali pomer medzi rizikom a výnosom. Výber začíname v investičnom prostredí, ktoré obsahuje asi 600 akcií. Potom použijeme geografický filter, teda že sa snažíme portfólio diverizifikovať geograficky. Za nimi nasledujú filtre finančných ukazovateľov. Znamená to, že vyberáme najlepšie akcie z hľadiska finančného rizika. Samozrejme zohľadňuje sa aj likvidita, tak aby sme mohli do vybraných sektorov investovať bez vážnejších problémov.

Po prvom výbere máme k dispozícii približne 500 akcií, s ktorými môžeme pracovať. Z nich vyberáme akcie, z ktorých vytvoríme portfólio „minimum variance.“ Výkonnosť tohto portfólia je vždy vyššia ako index. Portfólio tohto typu má trvalo vyššiu výkonnosť za posledné tri roky. Vidieť, že na trhoch s výkyvmi keď sa trhy prudko pohybujú smerom dole a hore, portfólio minimum variance sa nepohybuje tak prudko dole. Pokiaľ je trh, stabilný, alebo dokonca klesá, potom sa portfólio minimum variance chová výrazne lepšie ako trh. Keď mali indexy negatívnu výkonnosť (klesali) portfólio minimum variance malo oveľa menšiu negatívnu výkonnosť. V roku 1997 vytvorila Unigestion toto portfólio z vlastných prostriedkov. Až po tom ako ho spoločnosť vyskúšala, predstavila ho vlastným klientom. V roku 1999 prinieslo peniaze a Unigestion sa rozhodla, že ho predstaví verejnosti. Jeho distribúcia sa začala najprv v Švajčiarsku a potom sa distribúcia rozšírila na ostatné európske krajiny. V roku 2000 sa tento prístup použil pri konštrukcii fondu WIOF Balanced Euro, v ktorom je polovica dlhopisov a druhá polovica akcie spravované technikou minimum variance.

Ako vyzerá riadenie investovanie do medzinárodných dlhopisov v spoločnosti Unigestion? Spoločnosť investuje len do dlhopisov najvyššej kvality. Dlhopisy sú veľmi bezpečné a majú veľmi dobrú kvalitu. Dlhopisy emitujú vlády, firmy a veľmi kvalitné obchodné spoločnosti. Prvým dôvodom investovania je ich vhodnosť pre klientov. Druhým dôvodom je to, že kvalitné dlhopisy sa nachádzajú vždy v opačnom pohybe voči akciovým trhom. Ak nie je polovica portfólia investovaných do akcií na tom dobre, tak druhá polovica investovaná do dlhopisov bude na tom dobre. Celková výkonnosť bude vyvážená. Treba si uvedomiť, že ak je portfólio na polovicu namiešané z akcií a na polovicu z dlhopisov, tak má veľmi nízke riziko. Unigestion sa snaží maximálne obmedziť riziko aj v dlhopisovej časti fondu. Vieme, že pri medzinárodných dlhopisoch môže riziko pochádzať z dvoch zdrojov. Je to riziko úrokových výnosov a menové riziko. Menové riziko je neporovnateľne vyššie ako riziko úrokových mier. Unigestion posledných dvadsať rokov systematicky zaisťuje finančné aktíva proti menovým rizikám. Pri vhodnom výbere trhov a mien sa dá zvýšiť výkonnosť. Investovaním do dlhopisov vydaných na celom svete sa tiež môže minimalizovať riziko. Celkové riziko Unigestion obmedzuje obmedzením kurzového rizika.