Postupy a aktivity všetkých inštitúcií, ktoré majú priamo alebo nepriamo pôsobnosť a zodpovednosť súvisiacu s činnosťou nebankových subjektov, budú prešetrené. Uvádza sa to v komplexnej informácii vlády o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch, ktorú poslancom prezentoval podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Kontrola sa bude najmä týkať vyšetrovateľov, finančnej polície, daňových úradov a tiež Úradu pre finančný trh, kde podľa Mikloša môžu byť vyvodené aj personálne dôsledky. „Podrobnú analýzu situácie v nebankových subjektoch však vláda bude mať k dispozícii až o mesiac,“ konštatoval Mikloš.

Ďalšie opatrenia, ktoré sa vláda zaviazala vykonať v súvislosti s nebankovými subjektmi, by mali podľa Mikloša znížiť riziká konania štatutárnych zástupcov týchto subjektov vo svoj prospech a v neprospech veriteľov, čiže zabrániť tunelovaniu. Mikloš opätovne zdôraznil, že klientov nebankových subjektov štát odškodňovať nebude. Ich odškodnenie by totiž bolo v rozpore s platnými zákonmi a tiež nespravodlivé voči ostatným občanom.

Podľa komplexnej informácie vyzbierali spoločnosti BMG Invest a Horizont Slovakia takmer 17 mld. Sk, pričom uzavreli viac ako 240 tis. zmlúv. Spoločnosť AGW uzatvorila približne 15 tis. zmlúv, a získala tak od svojich klientov 2,5 mld. Sk. V prípade Bonifikačného Drukos Výnosu sa vo vládnej informácii neuvádza objem získaných vkladov len počet uzatvorených zmlúv, ktorých by malo byť asi 56 tisíc.

Ustanoviť dočasnú parlamentnú komisiu, ktorá by dozerala nad riešením situácie vzniknutej po zastavení vyplácania finančných prostriedkov nebankovými inštitúciami navrhuje poslanec Pavol Hamžík (SOP). Ďalej sa dožaduje, aby bol okamžite zablokovaný majetok týchto inštitúcií a vykonaný nezávislý audit. Tiež by sa mali preveriť všetky majetkové prevody. Kabinet by mal podľa Hamžíka zistiť, koľko financií tieto spoločnosti odviedli prostredníctvom daní, aké boli náklady na reklamu. Hamžík požaduje, aby vláda na nasledujúcu schôdzu predložila v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorý by riešil odškodnenie občanov postihnutých krachom nebankových spoločností z ich majetku alebo iných zdrojov.

Viliam Oberhauser (SNS) obvinil vládu, že mala dostatok nástrojov, aby konala voči nebankovým subjektom, no nestalo sa tak. Tým umožnila páchať činnosť, ktorá má charakter organizovaného finančného podvodu, a občan sa proti nemu sám brániť nemôže, podčiarkol. Oberhauser potvrdil, že o kúpu spoločnosti Horizont a B.M.G. Invest mali skutočne záujem dva americké subjekty, pričom za jednou z nich mal byť manžel predsedníčky SNS Anny Malíkovej Alexander Belousov. Vláda však tento predaj prekazila, podčiarkol. Podľa Oberhausera je dôvodné podozrenie, že členovia vlády sa zúčastnili na vytunelovaní týchto dvoch spoločností minimálne tým, že nekonali tak, ako mali.

Podcenenie situácie v oblasti nebankových subjektov vyčítal vláde v pokračujúcej popoludňajšej rozprave poslanec Rastislav Šepták (PSNS). Zdôraznil, že vládny kabinet nemôže hodiť tento horúci zemiak na plecia poškodených, medzi ktorými je veľa dôchodcov a mladých rodín. Konštatoval, že by sa malo nájsť riešenie minimálne pre tých najviac poškodených. Šepták ďalej dodal, že cíti s každým človekom, ktorý naletel na masívnu reklamu nebankových subjektov. V tejto súvislosti uviedol, že svoj podiel zodpovednosti majú aj médiá, ktoré na tejto reklame zarábali.

Sergej Kozlík konštatoval, že vzniknutá situácia je výsledkom nečinnosti vlády. Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová je podľa neho zodpovedná za vývoj po roku 1998 v oblasti nebankových inštitúcií. Zodpovednosť vládneho kabinetu vidí aj v tom, že pripustil takú masívnu reklamu. Na adresu informácie vlády o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch povedal, že po tom, čo sa rozbil sa džbán, vláda informuje o tom, čo všetko neurobila.

Viliam Oberhauser si dokonca myslí, že bývalá ministerka financií Schmögnerová je trestne zodpovedná za to, čo sa stalo. Pavol Kanis vyzval vládu, aby podala objektívnu informáciu o toku peňazí na reklamu v tejto oblasti. Nie vláda, ale reklama „zblbla“ ľudí a médiá, ktoré z nej najviac profitovali sa teraz tvária ako by sa nič nestalo, dodal.

x x x

Vyšetrovatelia začali v piatok 8. marca v spoločnosti Sporoinvest, a.s., konanie voči neznámemu páchateľovi vo veci trestného činu podvodu. Vedenie spoločnosti o tomto kroku podľa hovorcu Sporoinvestu Borisa Šnajdára informovali až v stredu. „Nové predstavenstvo firmy, ktoré vstúpilo do spoločnosti Sporoinvest, a.s., až k 8. marcu v súčasnosti nemôže vykonávať žiadne úkony, pretože ekonomickú agendu zaistila a kontroluje finančná polícia,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol B. Šnajdár.

Vyjadril tiež presvedčenie, že po objasnení všetkých skutočností účty a prostriedky Sporoinvestu odblokujú, aby firma mohla pokračovať vo svojej činnosti v súlade s platnými právnymi normami Slovenskej republiky.

Spoločnosť Sporoinvest, a.s., prestala vyplácať istiny a výnosy z vkladov občanov v pondelok 11. marca po tom, ako zistila, že košická Krajská prokuratúra zablokovala ich bankové účty. Sporoinvest zatvoril svoje pobočky po prvýkrát začiatkom marca. Vtedajšie dvojdňové prerušenie prevádzky súviselo s preberaním spoločnosti novým majiteľom. Stal sa ním Ľubomír Horňák, ktorý avizoval snahu obnoviť činnosť Sporoinvestu a realizovať investície, do ktorých spoločnosť vložila peniaze vkladateľov. Začiatkom minulého týždňa spoločnosť obnovila vyplácanie výnosov a neskôr aj vkladov obyvateľom.

Sporoinvest eviduje v súčasnosti vyše 8 000 zmlúv o pôžičkách a 1 500 dohôd o tichých spoločníkoch. Celkovo vyzbierala od občanov 900 mil. Sk, z čoho 600 mil. Sk je stále nesplatených. Základné imanie Sporoinvestu predstavuje 1 mil. Sk. Vlastné imanie je 500 mil. Sk a hodnota aktív podľa Ľ. Horňáka dosahuje 386 mil. Sk. Firma má na Slovensku spolu 22 pobočiek.