Pripravovaný zákon o energetickej efektívnosti stanoví práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní zvyšovania využitia energetických zdrojov. Jeho obsahom bude tiež overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a požiadavky na vybrané energetické spotrebiče, na spôsoby hospodárenia s energiou a na energetickú efektívnosť budov. Nová norma zavedie inštitút energetického auditu, audítora, štítkovania vybraných spotrebičov a certifikácie budov. Vyplýva to z informácií zverejnených ministerstvom hospodárstva.

Energetická náročnosť Slovenska je podľa riaditeľa odboru energetickej politiky slovenského rezortu hospodárstva Milana Kachúta v porovnaní s priemerom Európskej únie trikrát vyššia. Ministerstvo preto po vládou schválenom zákone o regulácii v sieťových odvetviach pripravuje popri novele zákona o podnikaní v energetike aj spomínaný zákon o energetickej efektívnosti. Ten sa v súčasnosti nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní, jeho účinnosť je naplánovaná na začiatok budúceho roka.

Dodávateľ tepla bude po prijatí zákona povinný zabezpečiť každoročné overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po miesto odovzdania tepla odberateľovi. Zákon by mal zaviazať dodávateľa a spotrebiteľa uprednostňovať využívanie obnoviteľných energetických zdrojov v prípade, ak sa preukáže ich výhodnosť alebo porovnateľnosť s inými.

Najdôležitejšou charakteristikou slovenskej energetiky z hľadiska spotreby je dominancia priemyslu v spotrebe všetkých druhov energie a relatívne nízka spotreba u obyvateľstva. Ceny energie hlavne u obyvateľstva stále neodrážajú skutočné náklady na jej získanie. Pokles spotreby energie v rokoch 1990 až 1993 v prevažnej miere vyvolal celkový pokles produkcie a tvorby HDP a nebol dôsledkom zefektívnenia využitia energie a racionalizačných opatrení. Vplyvom zastaraných výrobných technológií, nedostatočnej izolácie budov a rozvodov tepla sa veľké množstvo vyprodukovanej energie stráca. Súčasný charakter ekonomiky a s ním spojený energetický systém určil najmä extenzívny rozvoj krajiny v období po druhej svetovej vojne. Hospodárstvo Slovenska zdedilo po vzniku štátu energeticky náročnú štruktúru priemyslu zameranú na produkciu energeticky náročných polotovarov a výrobkov spojenú s nízkou cenou energie, čo je príčinou jej vysokej spotreby.