Rezort financií zatiaľ stále nepripúšťa, že by deficit verejných financií v tomto roku výraznejšie prekročil maastrichtskú hranicu troch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Ako pre agentúru SITA uviedol štátny tajomník ministerstva financií (MF) František Palko v reakcii na jarnú prognózu Európskej komisie (EK), ktorá predpovedá v tomto roku deficit na úrovni 4,7 % HDP, túto prognózu chápe ako ekonomický predpoklad, ktorý vychádza z predikcií vývoja makroekonomického prostredia. „Stanovenie deficitu, respektíve jeho aktualizácia, je však nielen výsledok objektívnych ekonomických faktorov, ale aj politického cieleného rozhodnutia,“ konštatoval Palko. Prognóza deficitu verejných financií na Slovensku na tento rok z dielne EK je pritom podľa neho zároveň dostatočnou odpoveďou na akékoľvek návrhy, ktoré smerujú k ohrozeniu stability verejných financií. „Mám na mysli predovšetkým iniciatívy smerujúce k zníženiu dane z pridanej hodnoty na konkrétne komodity, ale aj návrhy na zníženie priamych daní a odvodov,“ uviedol.

Dôležité preto podľa Palka bude predovšetkým rozhodnutie vlády o prehodnotení parametrov rozpočtu verejných financií na tento rok, kde ako predpoklad bude slúžiť aktualizácia makroprognózy a prognózy daňových a odvodových príjmov ministerstva financií v júni. „Toto rozhodnutie bude nepochybne reflektovať aj politickú stránku veci, čo je prirodzené a legitímne, teda to, aký deficitný cieľ si vláda SR zvolí a teda do akej miery chce riešiť výpadok príjmov na výdavkovej stránke rozpočtu na úkor zvýšeného deficitu. Zatiaľ platí rozhodnutie z minulého týždňa, keď vláda schválila program stability, v ktorom sa konštatuje, že nechce vstúpiť do procedúry nadmerného deficitu, teda nad 3 % HDP,“ dodal Palko.

Analytikom sa však prognózy narábajúce s číslami deficitu verejných financií nad štyrmi percentami až tak nereálne nezdajú. Už minulý týždeň napríklad UniCredit Bank zvýšila svoje prognózy deficitu verejných financií v tomto roku na 4,9 % HDP. Hlavným tlakom na zvýšenie deficitu je pritom podľa hlavného analytika banky Jána Tótha nižší výber daní a odvodov, ako aj vyššie požiadavky na výdavky na zvyšujúcu sa nezamestnanosť a zle odhadnutý prechod sporiteľov naspäť do prvého dôchodkového piliera. Podobné prognózy deficitu, na úrovni 4,5 %, má aj Poštová banka. „Nakoľko tieto naše odhady sú veľmi blízke odhadom EK, tak ich pochopiteľne považujeme za reálne,“ uviedla pre agentúru SITA analytička banky Eva Sárazová.

Pre rok 2010 pritom Brusel pri nezmenenej politike Slovensku predpovedá dokonca nárast deficitu verejných financií na úroveň 5,4 %. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka je však rok 2010 z pohľadu verejných financií zatiaľ neznáma. „Na jednej strane ide o volebný rok a politici sa asi nebudú chcieť púšťať do úsporných opatrení. Na strane druhej by už v roku 2010 ekonomická situácia mala byť lepšia ako tento rok a aj európski predstavitelia budú dôraznejšie vyžadovať plnenie trojpercentného deficitu,“ uviedol s tým, že štát má rezervy na to, aby schodok budúci rok skresal, ale v konečnom dôsledku pôjde o politické rozhodnutie. „Náš odhad fiškálneho schodku na budúci rok je 3 % HDP, čiže predpokladáme, že štát pristúpi k určitým úsporným opatreniam,“ dodal Mušák.