Úrokové marže bánk pôsobiacich na slovenskom trhu v tomto roku stúpli. Konštatuje to Národná banka Slovenska, podľa ktorej miera poklesu klientskych sadzieb bola takmer vo všetkých prípadoch menšia ako miera poklesu medzibankových sadzieb. Podobný vývoj bol pritom podľa analýzy centrálnej banky, ktorou sa v stredu zaoberala Cenová rada vlády, zaznamenaný vo všetkých krajinách Európskej únie. Ministerstvo financií (MF) však nie je spokojné s vývojom úrokových marží na Slovensku. Štátny tajomník rezortu Peter Kažimír bankám v stredu po rokovaní Cenovej rady vlády adresoval aj varovanie, s tým, že ministerstvo chce túto oblasť v spolupráci s centrálnou bankou sledovať vo väčšej periodicite.

V niektorých prípadoch sú podľa analýzy Národnej banky Slovenska úrokové marže, ktoré predstavujú rozdiel medzi klientskymi sadzbami na nové úvery a príslušnou sadzbou na medzibankovom trhu, na Slovensku výrazne vyššie ako v ostatných krajinách. „Pri úrokových sadzbách na novoposkytnuté úvery na bývanie s fixáciou do jedného roka je možné pozorovať trend nárastu úrokových marží počas prvého polroka 2009 v takmer všetkých krajinách. Najvyššiu úroveň dosiahli marže pri týchto úveroch na konci prvého polroka 2009 na Slovensku. Pričom ešte v poslednom štvrťroku 2008 boli marže  na Slovensku nižšie ako v Poľsku a Českej republike,“ uvádza centrálna banka. Podobný vývoj je pritom možné pozorovať aj pri úveroch na bývanie s fixáciou od jedného do piatich rokov. Marže v slovenských bankách v tomto prípade dosiahli podľa Národnej banky Slovenska v porovnaní s inými krajinami druhú najvyššiu úroveň. Podobný názor má aj ministerstvo financií. Podľa Kažímíra je totiž vývoj na Slovensku do určitej miery odlišný ako v ostatných krajinách.

Podobný vývoj Slovensko zaznamenalo aj v prípade úrokového diferenciálu. Rozdiel medzi úrokovými sadzbami na nové úvery s fixáciou do jedného roka a novými termínovými vkladmi s rovnakou splatnosťou na Slovensku napríklad v júli tohto roka predstavoval 4,38 percentuálneho bodu. Ešte v závere vlaňajška to pritom bolo 3,19 bodu. Krajiny eurozóny v priemere vykázali tento diferenciál v závere minulého roka vo výške 1,34 percentuálneho bodu a v siedmom mesiaci tohto roka 1,18 bodu. Prezident Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida však po rokovaní cenovej rady pripomenul, že úrokové sadzby bánk sú ovplyvnené aj výškou ich refinančných nákladov, či aktuálnou ekonomickou situáciou, ktorú ovplyvňujú dopady hospodárskej krízy. Rovnako podľa jeho slov úrokové sadzby bánk ovplyvňuje aj riziková prirážka krajiny.

Predseda Cenovej rady vlády Peter Mihók po jej rokovaní konštatoval, že by očakával pružnejšiu reakciu bánk v oblasti úrokových sadzieb z úverov pre súkromné osoby. Podľa člena bankovej rady Národnej banky Slovenska Petra Ševčovica by konkurencia na slovenskom bankovom trhu mohla byť aj väčšia, čo však závisí od samotných bánk. Prezident bankovej asociácie Igor Vida si však myslí, že konkurencia na trhu je dosť silná. Rezort financií sa podľa Petra Kažímíra chce v ďalšom období okrem sledovanie výšky úrokových marží sústrediť aj na oblasť bankových poplatkov. V tejto súvislosti Kažimír nevylúčil ani komunikáciu s Protimonopolným úradom SR.

Pod výraznejší nárast úrokových marží sa podľa centrálnej banky podpísal nižší pokles úrokových sadzieb na úvery. „Úrokové sadzby na úvery domácnostiam, na rozdiel od úverov podnikom, nezaznamenali až taký výrazný pokles. Zatiaľ čo priemerné úrokové sadzby na úvery na nehnuteľnosti pre obyvateľstvo klesli od začiatku roka o 0,67 percentuálneho bodu, úrokové sadzby na nové investičné úvery podnikom zaznamenali takmer dvojnásobný pokles o 1,2 percentuálneho bodu,“ konštatuje Národná banka Slovenska.

Vo vývoji marží na úvery obyvateľstvu pritom existujú rozdiely aj v rámci jednotlivých bánk pôsobiacich na Slovensku. Už dlhodobo podľa záverov centrálnej banky vykazujú vyššie marže najväčšie banky. Stredne veľké banky viac-menej kopírujú úrokovú politiku veľkých bánk s tým, že vykazujú nižšiu úroveň marží. „V prvom polroku sa rozdiel medzi skupinou veľkých bánk a stredne veľkých bánk však ešte viac zvýšil, a dosiahol takmer jeden percentuálny bod,“ dodáva NBS. Úrokové marže pritom stúpli aj v podnikovom sektore. Ich vývoj však bol porovnateľný s vývojom v iných krajinách, ktoré tiež zaznamenali nárast marží a bol spôsobený predovšetkým vyšším kreditným rizikom.

Úlohu analyzovať vývoj úrokových marží Národnej banke Slovenska uložila Cenová rada vlády. „Máme informáciu, že pozícia Slovenska z hľadiska úrokového diferenciálu v rámci eurozóny alebo celej európskej dvadsaťsedmičky je veľmi zlá,“ konštatoval po minulomesačnom rokovaní rady jej predseda Peter Mihók. Centrálna banka dostala úlohu pôvodnú správu dopracovať a opätovne predložiť na októbrové rokovanie rady. Tvrdenie Petra Mihóka následne odmietla Slovenská banková asociácia. Podľa nej sa totiž úrokové marže bánk pôsobiacich na Slovensku neodlišujú od situácie v okolitých krajinách a odzrkadľujú stav, v akom sa nachádza slovenská ekonomuka

Národná banka Slovenska však upozorňuje, že hodnotiť rozdiely v úrokových maržiach a diferenciáloch medzi krajinami Európskej únie je pomerne náročná úloha, vzhľadom na komplexnosť problematiky. Výška marží je totiž podľa nej ovplyvnená viacerými  premennými, najmä kreditným rizikom klientov, dostupnosťou zdrojov na finančných trhoch, konkurenciou, ochranou spotrebiteľa, štruktúrou príjmov bánk, vymožiteľnosťou práva a inými faktormi.