Mexicko-kanadské rokovania, ktoré sa včera skončili, boli dosť atypické – zástupcov vyše desiatich spoločností, spomeňme spomedzi nich iba Westcoast Energy, TransAlta, Petro-Canada a Canadian Hunter Exploration, prijal mexický prezident Vicente Fox na svojom rodinnom ranči v štáte Guanajuato. V centre pozornosti boli najmä investície do finančne poddimenzovaných oblastí ťažby zemného plynu a výroby elektrickej energie.

Takýto postup vyvolal určité rozčarovanie v Spojených štátoch, čo však má historické pozadie. Mexičania totiž s horkosťou spomínajú na rok 1900, kedy si Američania privlastnili obrovské zdroje ropy a zemného plynu v Mexiku. Ich zoštátnenie v roku 1938 stále vyvoláva v Mexičanoch národnú hrdosť a doteraz sa nacionalizácia týchto nerastných zdrojov oslavuje ako štátny sviatok. Osoby zaangažované na rozhovoroch prezidenta Foxa s kanadskými firmami zo sektoru energetiky tvrdia, že práve Kanada je akousi protiváhou vo vzťahu k USA, ktoré sú politicky menej populárne (vzhľadom na už spomínaný historický kontext) a ekonomicky menej silnejšie – obidva tieto faktory mexická strana preferuje.

V tomto delikátnom procese otvárania sa mexickej energetiky zahraničným investíciám, sú stredne veľké kanadské spoločnosti viac prijateľné pre Mexičanov, no zároveň aj menšou hrozbou pre Pemex, pre tento „rozmaznaný a žiarlivý“ štátny ropný monopolný gigant, ktorý si chce svoje dominantné postavenie udržať za každú cenu.

Kanadské firmy teda právom konštatujú, že ich „relatívna ekonomická slabosť je vlastne ich silou“, pretože budú v Mexiku akceptovateľné.

Práve v súvislosti s Pemexom a so sektorom energetiky ako celkom však dochádza k paradoxnému stavu, ktorý denne ochudobňuje mexickú ekonomiku o niekoľko miliónov dolárov. Mexiko totiž musí dovozom pokryť až 15% vlastných potrieb zemného plynu, hoci je jednou z najväčších zásobární tejto suroviny na svete, pretože Pemex nemá dostatok finančných zdrojov na vybudovanie príslušnej infraštruktúry a ani potrebné skúsenosti na jej ťažbu. V tom istom čase sa však dopyt po zemnom plyne prudko zvyšuje a odhaduje sa, že v priebehu budúcich desiatich rokov budú nevyhnutné investície v celkovom objeme 50 miliárd dolárov, aby bolo možné udržať tempo rastu v mexickom priemysle. Aj výroba elektrickej energie, ktorá sa v najväčšej miere zabezpečuje na báze plynových turbín, bude musieť do roku 2008 zdvojnásobiť svoju kapacitu. Zvýšenie dovozu zemného plynu z USA je čoraz komplikovanejšie, pretože americký sektor energetiky je pod tlakom veľmi akútnych reštrikcií.

Foxova vláda skrátka musí nájsť kompromis, aby urýchlila proces prílevu zahraničných investícií bez zmien v mexickej ústave.

Podľa jej terajšej dikcie totiž Pemex vlastní všetky podzemné zdroje ropy a zemného plynu, realizuje geologický prieskum i ťažbu, čo je prekážkou pre zahraničné firmy.

Najschodnejšími alternatívami, ktoré zabezpečia suverenitu nad prírodnými zdrojmi, sa zdajú byť dohody o podiele na zisku, ale aj strategické aliancie – termín, ktorý po prvý raz použil Vicente Fox počas nedávnej návštevy v Japonsku.

Kanaďania dúfajú, že sa im podarí v rámci rokovaní dosiahnuť spoľahlivý investičný režim, dostatočne transparentné pravidlá a plnoprávne partnerstvo, čo im umožní ročne investovať v Mexiku 5-8 miliárd dolárov.

Kanada však nemusí byť jediným východiskom. Na mexickom ministerstve energetiky totiž intenzívne lobujú aj skupiny podporujúce francúzske a britské petrolejárske firmy a mexický minister energetiky Ernesto Martens navštívil počas uplynulého týždňa v rámci európskeho turné Fínsko, Španielsko a Francúzsko.

Avšak Kanada má silnú komparatívnu výhodu v tom, že je spoločne s Mexikom a USA členom Severoamerickej zóny voľného obchodu – NAFTA. Prezident Vicente Fox chce prehĺbiť integráciu tohto zoskupenia, pričom voľný pohyb pracovných síl a spoločné projekty v oblasti infraštruktúry sú jeho základnou platformou.

A táto platforma je akoby „šitá“ na prílev masívnejších investícií do mexickej energetiky.