Mestu sa môžu stať dve zlé veci. Môže sa stať sídliskom, obyčajnou nocľahárňou. Druhou pohromou je, keď sa premení na biznis centrum. Čo sa dá urobiť, aby sa jedno ani druhé nestalo? Starosta bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Andrej Ďurkovský kandiduje na funkciu primátora Bratislavy. O všeličom rozmýšľa už dlho.

„Pohrôm môže byť ešte viac. Principiálne možno povedať, že mesto nie je firma na produkovanie zisku. Mesto je živý organizmus, kde musia jednotlivé články do seba zapadať. Je to celok, ktorý nemá byť ubytovňou. V meste sa musí dať bývať, pracovať i oddychovať. Myslím si, že funkcie mesta sa v Bratislave postupne zlepšujú, len potrebujeme dostať všetko do vyšších obrátok. Bratislava má jednu veľkú výhodu: z charakteru územia vyplýva nemožnosť premeniť ju na jedno veľké sídlisko. Mesto má aj problémové časti. Takou je napríklad Petržalka, ktorá ponúka málo príležitostí na kultúru, šport a napokon aj málo pracovných príležitostí.“

Čo teda s ňou?

Pripravujú sa aktivity, ktoré by mali prispieť k humanizácii sídliska. Za mimoriadne dôležité považujem vytvorenie športovísk, relaxačných zón.

Ako možno skĺbiť v meste podmienky na podnikanie a bývanie?

Nie tak dávno sa hovorilo o tom, že mesto má podnikať. Boli aj také pokusy. Nemyslím si, že je to správne. Za výrazne dôležitejšie považujem to, aby mesto vytváralo podmienky na podnikanie. Ide o množstvo sfér, ktoré sa dotýkajú života obyvateľov. Ak napríklad hovoríme o výstavbe bytov, je to tiež o tom, že mesto má urobiť predovšetkým priestor. Má určiť, kde stavať, vytvoriť podmienky na prevod pozemkov za únosnú sumu – a tak by som mohol pokračovať ďalšími príkladmi. Mesto by sa nemalo snažiť mať monopol.

Mesto musí mať záujem, aby sa mu podnikatelia nevyhýbali. Ako to dáva najavo?

Ak sa vrátim k príkladu stavania, pôjde najmä o územný plán. Existuje možnosť spolupráce mesta a firiem na jeho území. Nielen s veľkými, ako sú Slovnaft či Volkswagen, ale aj menšími. Ide o to, aby spolupráca nebola formálna. Výsledkom by mal byť uskutočnený projekt. Firmy majú dobré nápady, na mnohé z nich netreba veľa peňazí a prinášajú efekt nielen pre ľudí, ktorí v podniku pracujú, ale aj pre občanov a návštevníkov mesta.

Existuje všeobecná zhoda, že všetci chceme, aby do Bratislavy prichádzali turisti, biznismeni, aby sa tu zdržali, prenocovali, jedli a navštívili kultúrne pamiatky. Chceme, aby Bratislava bola dobrým miestom na život. Nie je dobrá predstava, že všetko majú v rukách magistrát a mestské časti. Aktivizovať sa musí aj súkromný sektor. Mesto má vytvárať podmienky na uplatnenie iniciatívy.

Či chceme, alebo nie, ide často o peniaze.

Nielen o peniaze. Firmy sú ochotné prispieť. V minulosti sa mesto stavalo do polohy čakajúceho. Tu sme a čakáme, kto nás osloví. Opak musí byť pravidlom. Vlastnou aktivitou, vyhľadávaním kontaktov sme v Starom Meste získali desiatky miliónov korún. Niektorí z týchto sponzorov mi doslova povedali, že čakali, kedy prídeme, kedy ich oslovíme. Firmy majú záujem podnikať v dobrom prostredí a rady pomáhajú pri jeho zlepšovaní. Keď sa na stôl dostane obojstranne výhodný projekt, má veľkú šancu na úspech.

Pre podnikanie i život v meste je dôležitá doprava. Bratislavská nie je ideálna.

V Bratislave sa dajú presne určiť miesta, ktoré sú veľmi úzkymi dopravnými lievikmi. Relatívne málo peňazí treba na spriechodnenie týchto úzkych miest. Tam treba začať. Takým je napríklad nábrežie pre ľudí prichádzajúcich zo západných častí mesta a Račianska ulica pre prichádzajúcich od východu. Riešenie v oboch prípadoch je jednoduché, stačí rozšíriť cesty na dva jazdné pruhy. Pomohlo by napríklad aj predĺženie odbočovacích pásov na veľkých križovatkách. Myslím si, že kapacita komunikácií v meste sa dá využívať lepšie ako dosiaľ. Doprava potrebuje aj veľké investície, aktuálny je problém mosta Košická. Je nevyhnutné v krátkom čase rozťať gordický právny uzol, do ktorého sa piaty bratislavský most dostal.

Hovorili ste už o záujme zvýšiť návštevnosť mesta. Ako to chcete dosiahnuť?

Centrum mesta sa zmenilo, opeknelo. To nie je len naša optika, máme ohlasy aj od zahraničných návštevníkov. Chceme turistov prilákať a chceme, aby tu zostávali na viac ako jeden deň. A tiež chceme, aby pokračovali ďalej a navštívili iné časti krajiny. Máme slogan Bratislava Slovensku, Slovensko Bratislave. Mali by sa vytvoriť informačné kancelárie nielen o Bratislave, napríklad v Prahe alebo Viedni. Ľudia sú často prekvapení, koľko zaujímavého v Bratislave nachádzajú, avšak ďakujú iba náhode. Nemali možnosť obstarať si informácie. Všetko sa dnes krúti okolo informácií. Musíme využiť každú možnosť na prezentáciu Bratislavy. V zahraničí je bežné, že veľká časť manažmentu mesta sa venuje takýmto aktivitám. Tiež to musíme robiť. Máme napríklad vynikajúci festival Bratislavské hudobné slávnosti, ale okrem niekoľkých znalcov a umelcov o ňom vie v zahraničí len málo ľudí. Jednoducho, musíme sa vedieť do zahraničia predať, prilákať návštevníkov. Je to práca na dlhý čas, ale musíme naozaj začať.

Centrum mesta v posledných rokoch naozaj ožilo. Neprekvapil vás záujem Bratislavčanov? Veď kedysi boli ulice po zotmení prázdne.

Spočiatku sme sa obávali, že snaha o prinavrátenie korza ostane nepochopená. Najmä mladá a stredná generácia si nepamätá atmosféru, ktorá bola kedysi pre Bratislavu taká typická. Úžasne nás potom motivoval záujem mladých ľudí, začali sa v meste stretávať. Osobitný je prípad osláv Silvestra. Využili sme milénium na zmenu návykov. Ľudia aj predtým chodili napríklad na Námestie SNP, pravda oslavy mali viac pijacký charakter… nechceli sme zošnurovať spontánnosť ľudí. Z reakcií usudzujem, že sa nám podarilo vytvoriť podmienky na dobrú zábavu. Bratislavčania sa vedia zabávať.

Mesto je plné kaviarní, reštaurácií. Existujú pravidlá, ktoré by určovali ich počet alebo orientáciu?

To, čo sa robilo za socializmu, nebolo zdravé. Dnes nie sú normatívy na to, koľko akých zariadení má v meste pôsobiť. Je to otázka dopytu a ponuky. Problém nie je v počte kaviarní, obchodov. Často sa stretávame s napätím medzi obyvateľmi domov a majiteľmi kaviarní. Prejavuje sa najmä v rušení nočného pokoja. Mesto má záujem, aby v jeho centre ľudia žili a, samozrejme, má aj záujem, aby existoval nočný život. Väčšinou sa darí dosiahnuť symbiózu medzi obyvateľmi a návštevníkmi. Závisí to od spolupráce s majiteľmi alebo prevádzkovateľmi podnikov. Mnohí si dokážu sami udržať poriadok, čistotu, pokoj.

Bratislavské korzo je dnes výstavným „kusom“. Nie sú však všetky ulice také.

Korzo je učebnicovým príkladom toho, ako veci spolu súvisia. Keď sme začali ulice upravovať, keď dostali dlažbu, začali byť aktívni zrazu aj majitelia domov. Začali ich opravovať, zdvihol sa záujem o prenájmy, pribúdali obchody a kaviarne s vysokou kultúrou prostredia. Som presvedčený o tom, že podobný efekt možno dosiahnuť napríklad aj na Obchodnej ulici, ktorá je vlastne pokračovaním korza a teraz má tak trocha jarmočný charakter.

Všetko v meste závisí od ochoty premýšľať a robiť.