Hrubý domáci produkt na Slovensku (sezónne očistený) podľa údajov ŠÚ SR v 3. štvrťroku 2012 medzištvrťročne vzrástol o 0,6 % (v 2. štvrťroku o 0,6 %) v stálych cenách, pričom medziročne (sezónne neočistený) o 2,1 % (v 2. štvrťroku o 2,6 %). Celková zamestnanosť v 3. štvrťroku tak medzištvrťročne, ako aj medziročne stagnovala (v 2. štvrťroku medziročne vzrástla o 0,2 %). Vývoj HDP, ako aj situácia na trhu práce, boli v 3. štvrťroku 2012 v súlade s očakávaniami NBS.

V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom bol rast slovenskej ekonomiky v 3. štvrťroku 2012 ťahaný najmä zmenou stavu zásob, ktoré kompenzovali aj negatívny príspevok čistého exportu. Neistota ohľadom budúceho ekonomického vývoja a situácie na trhu práce boli spolu s poklesom reálnej mzdy hlavnými faktormi pokračujúceho poklesu spotreby domácností. Už tretí štvrťrok pretrváva aj pokles investícií, aj keď v tomto štvrťroku bol najnižší. Za možným dôvodom výrazného nárastu zásob spolu s rastom importu by pri súčasnom nízkom zahraničnom, ako aj domácom dopyte, mohla byť príprava na budúce investície v súvislosti s avizovanou investíciou v automobilovom priemysle. Rast HDP bol v 3. štvrťroku v súlade s očakávaniami z P4Q-2012. V rámci štruktúry však boli rozdiely, keď skutočný rast investícií, vládnej spotreby a exportu bol nižší v porovnaní s predpokladmi. Na druhej strane predovšetkým zmena stavu zásob, ale aj rast importu, bol vyšší ako očakávania v aktuálnej predikcii.

Spomaľujúci sa rast ekonomiky ovplyvnil situáciu na trhu práce, keď došlo k spomaleniu medziročnej dynamiky zamestnanosti a poklesla aj zamestnanosť vyjadrená počtom odpracovaných hodín. Medziročná dynamika produktivity práce bola naďalej vyššia ako rast nominálnych miezd, ktoré však v reálnom vyjadrení v dôsledku inflácie medziročne poklesli. Medziročný pokles jednotkových nákladov práce v 3. štvrťroku sa prehĺbil, keď dynamika reálnej produktivity práce výrazne prevyšuje rast kompenzácií na zamestnanca. Konkurencieschopnosť producentov v SR sa tak prehlbujúcim sa medziročným poklesom jednotkových nákladov práce zvyšuje. Miera nezamestnanosti sa v 3. štvrťroku zvýšila, čo súviselo s neschopnosťou trhu práce absorbovať prírastok ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien HICP na Slovensku v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesla na 3,5 %. Vývoj HICP bol ovplyvnený predovšetkým očakávaným spomalením medziročnej dynamiky cien služieb (železničnej dopravy), cien nespracovaných potravín a cien energií, ktoré kompenzovali mierne zrýchlenie medziročného rastu cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín. Dynamika rastu cien priemyselných výrobcov sa v októbri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom spomalila. Protiinflačne pôsobili hlave ceny dodávok energií pre výrobcov, ktorých nižšia dynamika tlmila nárast cien produktov priemyselnej výroby. Medziročná dynamika cien stavebných prác a cien stavebných materiálov sa v októbri zrýchlila. Ceny poľnohospodárskych výrobkov v októbri medziročne výrazne vzrástli predovšetkým v dôsledku zrýchlenia dynamiky cien rastlinných výrobkov.

Kladné saldo bilancie bežného účtu v októbri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástlo, predovšetkým v dôsledku vyššieho prebytku obchodnej bilancie a čiastočne aj znížením deficitu bilancie výnosov, pričom ostatné zložky bežného účtu sa v októbri takmer nezmenili.

Medziročný rast indexu priemyselnej produkcie sa v októbri výrazne spomalil, čo bolo ovplyvnené predovšetkým prudkým poklesom medziročnej dynamiky vo výrobe dopravných prostriedkov. Objem výroby vo väčšine priemyselných odvetví sa však medziročne zvýšil. Medziročný pokles stavebnej produkcie sa v októbri spomalil. Dynamika tržieb v ekonomike sa v októbri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne zrýchlila, predovšetkým vplyvom vyššieho rastu tržieb v priemysle, veľkoobchode, ako aj doprave a skladovaní. Po výraznom minulomesačnom náraste sa však v októbri prepadli tržby v odvetví predaj motorových vozidiel. Indikátor ekonomického sentimentu v novembri opäť poklesol. Znížila sa dôvera v priemysle, maloobchode a v stavebníctve. Nárast zaznamenala dôvera v službách a po šiestich mesiacoch sa zlepšila aj spotrebiteľská dôvera.

Medziročná dynamika nominálnej mzdy sa v októbri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zrýchlila, k čomu prispel vývoj miezd takmer vo všetkých odvetviach s výnimkou spomalenia rastu miezd v ubytovacích službách, resp. prehĺbenia poklesu v maloobchode. Zamestnanosť v októbri v medziročnom porovnaní poklesla a trend medziročného vývoja sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zhoršil. Negatívne pôsobil hlavne vývoj zamestnanosti v priemysle.

V rámci vkladov súkromného sektora v októbri objem vkladov nefinančných spoločností v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástol a objem vkladov domácností sa znížil. Medziročná dynamika vkladov domácností sa však výraznejšie nezmenila a ostáva kladná. Medziročná dynamika vkladov nefinančných spoločností bola aj v októbri záporná, v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa však opäť zmiernila. V rámci úverových aktivít bánk voči súkromnému sektoru bol v októbri pretrvávajúci dopyt po úveroch domácností tlmený poklesom úverov v ostatných sektoroch. Najvýznamnejšiu časť úverov v sektore domácností aj naďalej tvorili úvery na nehnuteľnosti. Napriek nízkej spotrebiteľskej dôvere a pretrvávajúcej neistote dynamicky rastú aj úvery na spotrebu. Vývoj úrokových mier z úverov súvisel s klesajúcim trendom trhových sadzieb. Cena úverov nefinančným spoločnostiam klesala, na čom sa pravdepodobne podieľala aj lepšia bonita podnikov, nakoľko klientmi boli väčšie podniky. V rámci úrokových mier z úverov domácností klesalo úročenie úverov na nehnuteľnosti na historicky najnižšie hodnoty. Úrokové miery z vkladov nefinančných spoločností, ako aj z vkladov domácností, sa v októbri výraznejšie nezmenili.

Medziročná miera inflácie v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesla na 2,2 %. Hrubý domáci produkt eurozóny podľa údajov Eurostatu v 3. štvrťroku medziročne poklesol o 0,6 % a v medzikvartálnom porovnaní sa znížil o 0,1 % (v 2. štvrťroku medziročne poklesol o 0,5 % a medzikvartálne sa znížil o 0,2 %). Výmenný kurz eura k americkému doláru sa v priebehu novembra v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne znehodnotil. Rada guvernérov ECB na zasadnutí 6. decembra 2012 rozhodla, že úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a jednodňové sterilizačné operácie zostanú nezmenené na úrovni 0,75 %, 1,50 % a 0,00 %.

Medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesla v Českej republike na 2,8 %, v Maďarsku na 5,3 % a v Poľsku na 2,7 %. Podľa údajov Eurostatu sa medziročný pokles hrubého domáceho produktu v 3. štvrťroku v Českej republike prehĺbil na 1,3 % (v 2. štvrťroku pokles o 1,0 %) a v Maďarsku na 1,6 % (v 2. štvrťroku pokles o 1,4 %) a v Poľsku sa rast spomalil na 1,9 % (v 2. štvrťroku rast o 2,3 %). Výmenný kurz českej koruny sa oproti euru v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znehodnotil, pričom výmenné kurzy poľského zlotého a maďarského forintu sa zhodnotili.

V rámci centrálnych bánk stredoeurópskeho regiónu pristúpil v novembri k zmene menovopolitických podmienok všetky banky. Česká národní banka znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 0,20 percentuálneho bodu na 0,05 % s účinnosťou od 2. novembra 2012, Narodowy Bank Polski o 0,25 percentuálneho bodu na 4,50 % s účinnosťou od 8. novembra 2012 a Magyar Nemzeti Bank o 0,25 percentuálneho bodu na 6,00 % s účinnosťou od 28. novembra 2012.