Mnohé stredoeurópske a východoeurópske meny sa zdajú byť voči euru pevné, avšak odborníci povedali, že ešte stále existuje priestor pre ďalší rast týchto mien pred tým, ako exportéri začnú cítiť negatívne dôsledky tohto posilnenia. Príkladom je výskum nemeckej banky Commerzbank, ktorý uvádza, že česká koruna môže byť podhodnotená až o 94 %. V správe sa uvádza, že maďarský forint je potenciálne podhodnotený o 75 %, slovenská koruna o 60 % a rumunský lei o 140 %. Avšak podhodnotenie poľského zlotého odhaduje správa iba na 5,5 %.

„Náš výskum poukazuje na značný potenciál pre strednodobé až dlhodobé posilnenie českej koruny, maďarského forintu a rumunského lei pred tým, ako export týchto krajín začne trpieť,“ povedala Patricia Bartholomew, hlavná ekonómka Commerzbank pre stredoeurópske krajiny. Správa hodnotí meny podľa mzdových úrovní a potenciálu krajiny dosiahnuť neinflačný rast miezd. Čím sú mzdové úrovne konkurencieschopnejšie v porovnaní s hlavnými obchodnými partnermi, tým väčšiu odolnosť si udrží exportný sektor danej krajiny.

Česká republika má v rámci zverejneného výskumu dobré postavenie, pretože má pomerne vysokú úroveň vzdelanosti a nižšie percento obyvateľov vo vidieckych oblastiach, pričom oba tieto faktory poukazujú na vyššie potenciálne mzdy. Maďarsko čerpá výhody zo svojho režimu postupnej devalvácie meny (tzv. menový režim crawling peg). Tento režim drží reálnu hodnotu meny na nízkych úrovniach, čo následne spôsobuje nízke mzdové úrovne po vyjadrení v dolároch. Poľsko má problém kvôli nízkemu ekonomickému rastu na obyvateľa, nižšiemu počtu študentov stredných škôl a vyššiemu percentu obyvateľov na vidieku.

Bartholomew pripúšťa, že skutočné zhodnotenie meny nebude s najväčšou pravdepodobnosťou v žiadnej z uvedených krajín tak výrazné, ako sa uvádza v štúdii, pretože štúdia porovnáva hodnoty mien s 37 krajinami Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Ak sa však porovná daná krajina so svojimi šiestimi hlavnými obchodnými partnermi, česká koruna by mala byť podhodnotená iba o 48 % a maďarský forint o 43 %. V štúdii sa uvádza, že mzdová inflácia zredukuje potenciál meny pre posilnenie. Týka sa to predovšetkým Českej republiky, kde Bartholomew očakáva značné fiškálne deficity, ktoré predstavujú rastúce inflačné riziko do budúcnosti. Avšak pokračujúci príliv priamych zahraničných investícií (PZI) do krajín stredoeurópskeho regiónu je podľa analytikov hlavným dôvodom pokračovania rastu mien týchto krajín. Prílev PZI hral v uplynulej dekáde veľmi dôležitú rolu pri posilňovaní mien uvedených štátov, pretože PZI predstavujú v značnej miere „platbu vopred“ za budúci ekonomický rast. V tomto kontexte platí, že ekonomický rast môže vykompenzovať ohrozenie exportu spôsobené posilnením mien, ak ho bude sprevádzať rast produktivity.

Avšak analytici spoločnosti Citibank Schroeder Salomon Smith Barney údajne zaznamenali signály, že úrovne mien začínajú mať negatívny vplyv na export, a to predovšetkým v Poľsku. Dôvodom obáv je rast obchodných a rozpočtových deficitov v mnohých reformných krajinách Európy. Citibank očakáva pokles zlotého voči euru o 12 mesiacov na 4 PLN/EUR zo súčasných 3,60 PLN/EUR. Česká koruna by mala poklesnúť v rovnakom období z 34,55 CZK/EUR na 35,00 CZK/EUR.