Môže byt danový systém dobrý? Aby bol jasný, prehladný a spravodlivý? Je naozaj rovná dan z príjmu a DPH to pravé orechové? Kto sa v tom má vyznat. Každý clovek vie iba to, že mu z príjmu zoberú velmi vela. Cím vyšší základ, tým vyššia dan. „Rovná sadzba dane je najlepšou odpovedou na náš súcasný danový systém. Znamená to vlastne, že rovnakou sadzbou by mali byt zdanované fyzické alebo právnické osoby. Je však dôležité, aby dan nebola vyššia po reforme ako pred nou. A tu pramenia úvahy o zvýšení nezdanitelného minima,“ hovorí Ján Oravec, predseda Združenia danových poplatníkov Slovenska.

Dnešný priemer je okolo 60 tisíc korún. „Uvažuje sa, íst nad toto císlo. Ale až Ministerstvo financií SR môže odpovedat na otázku, aké císlo to v reáli naozaj bude. Na ministerstve totiž prijali zásadu, že reforma musí byt fiškálne neutrálna. Ciže po zmene štruktúry, ked sa bremeno prenesie z priamych daní na nepriame, výnos do štátneho rozpoctu by mal byt zhruba rovnaký ako pred reformou,“ konštatuje J. Oravec, ktorý si však myslí, že najlepším princípom by bolo zníženie miery prerozdelovania. Toto však možno urobit len za predpokladu, že by prebehli aj významné reformy na strane výdavkov.

J. Oravec však opatrnejší postoj ministerstva celkom chápe. Pretože ako hovorí: „Slovensko v najbližších rokoch ocakáva isté zmeny, ako napríklad vstup do EÚ, a to bude znamenat aj zapojenie štrukturálnych fondov EÚ do verejných financií.“

Nadalej ale J. Oravec presadzuje ako princíp dalšie znižovania miery prerozdelovania. V tejto súvislosti upozornuje aj na skutocnost, že: „najcastejšie sa hovorí o danovom zatažení, ale malo by sa skôr hovorit o celkovom financnom zatažení obcanov a podnikov. Teda nielen o daniach, ale aj o odvodoch do sociálnych fondov a o mnohých dalších poplatkoch, ktorých platba je vynucovaná zákonom, ako napr. koncesionárske poplatky za STV a SRo.“ „A napokon,“ dodáva J. Oravec, „je do celkového financného zataženia potrebné pripocítat aj splácanie štátnych záruk, stratu Slovenskej konsolidacnej atd, co v konecnom dôsledku tiež musia zaplatit danoví poplatníci.“

Odvody problematickejšie ako dane

Rovná sadzba je teda správna najmä z hladiska transparentnosti a jednoduchosti systému. „Dnes sa sadzba dane z príjmu pohybuje od 0% (oslobodení od dane – podpora investícií) až po 38% pre fyzické osoby a 25% pre právnické osoby. Nie je to fér. Systém dane je založený na predstave, že cím viac niekto zarába, tým viac by mal aj platit do štátnej kasy. A túto nespravodlivost neodstranuje úplne ani rovná dan,“ konštatuje

J. Oravec. Ešte spravodlivejší než rovná dan by bol systém, v ktorom by každý platil rovnakú, pevne stanovenú sumu, bez ohladu na to, kolko zarába. Ludia s vyššími príjmami by aj v tomto systéme celkovo platili viac, pretože kto zarába viac, má vyššiu spotrebu a zaplatí tak viac ci už na DPH alebo na spotrebných daniach. Ministerstvo však uvažuje o sadzbe (pri rovnej dani) 15% až 25% rovnako pri dani z príjmu, ako aj pri DPH. Z hladiska Združenia danových poplatníkov by ale mohla byt akceptovatelná najvyššia sadzba okolo 17% až 18%.

Iracionalita. Aj to je prívlastok, ktorým pocastoval

J. Oravec súcasný danový systém. Myslí si, že keby dal štát ludom šancu, vedeli by sa o svoje potreby postarat omnoho lepšie ako štátny aparát. Nemuseli by nútene odvádzat peniaze do sprostredkovatelských inštitúcií, ktoré im následne nepriamo starostlivost, prípadne vzdelanie zabezpecia. Odvodové zataženie je však rovnako vážny problém ako danové. Znižuje motiváciu podnikatelov zamestnávat viac ludí. Takže pri nich by podla J. Oravca bola namieste otázka zmeny spôsobu výpoctu. A to tak, že cast, ktorú dnes formálne odvádza zamestnávatel, by potom platil zamestnanec. „To by prispelo do znacnej miery aj k transparentnosti celého systému a k zvýšeniu tlaku zamestnancov na dalšie znižovanie odvodov,“ mieni J. Oravec.

Danová reforma by sa však mala týkat celkového zníženia. Ale pokial bude ministerstvo trvat na fiškálnej neutralite, bude aj sadzby DPH tlacit k vyšším hraniciam, bližšie k úrovni 20%. Aj vstupom do EÚ musí Slovensko dodržat urcité limity. A pri „depehacke“ je to minimálna hranica 15%. „Je tiež pravdepodobné, že táto výška v budúcnosti porastie,“ mieni J. Oravec.

Pri nepriamych daniach sa musíme na chvílku zastavit pri spotrebných daniach, a to konkrétne pri „strašidle“ menom dan z motorových vozidiel. Vznikla by transformáciou cestnej dane. Druhou alternatívou, ktorá je podla J. Oravca prijatelnejšia, by bolo jej zrušenie spolu s dalším výpadkom danových príjmov (zrušenie trojdane). „Ministerstvo by to ale pravdepodobne kompenzovalo nadstavením sadzby DPH, aby nedošlo k negatívnemu úcinku na štátny rozpocet,“ myslí si

J. Oravec. Zníženie a zjednodušenie by malo teda prispiet k tomu, aby sa zvýšila ochota danových poplatníkov platit dane. Lebo cím menšia sadzba, tým viac odrádza od neplatenia. Pretože pomer medzi rizikom usvedcenia z prepierania penazí a danových únikov by bol omnoho vyšší ako zanedbatelne vyššia ciastka dane. J. Oravec však nie je zástancom argumentu – „znížme dane a zvýšime príjmy do štátneho rozpoctu“. Pretože podla neho, cím menej sa prerozdeluje, tým je vyššia pravdepodobnost, že výnosy budú potom vynaložené efektívnejšie.