V rámci jej možností je však snahou NBS eliminovať výkyvy kurzu koruny. Počas diskusie organizovanej Spoločnosťou pre zahraničnú politiku to povedala vrchná riaditeľka menového úseku NBS a členka Bankovej rady Elena Kohútiková. Podľa slov E. Kohútikovej je v tomto roku možné aj mierne uvoľnenie menovej politiky vo vzťahu k vysokým úrokovým sadzbám. Cieľom centrálnej banky je dosiahnuť stav, aby sa pre slovenské podniky našli aj domáce zdroje, a to pri reálne návratných úrokových sadzbách. Podmienkou tohto vývoja však je, aby nedošlo k prílišnému rastu fiškálneho deficitu. „Predpokladaný fiškálny deficit nemožno síce nazvať ideálnym, ale v porovnaní s minulým rokom by mala byť situácia priaznivejšia,“ povedala vedúca menového úseku. Predpokladom na uvoľnenie menovej politiky je podľa E. Kohútikovej menový vývoj v roku 1997. „Mieru rastu peňažnej zásoby nebudeme znižovať, ale mierne zvyšovať,“ povedala E. Kohútiková. V roku 1997 pritom rast peňažného agregátu M2 v SR dosiahol 8,7 %. Vrchná riaditeľka menového úseku NBS povedala, že slovenská ekonomika bude ešte niekoľko rokov musieť žiť s deficitom bežného účtu platobnej bilancie. V roku 1998 by tento deficit mal dosiahnuť 5 až 6 % ročného HDP, čo je veľmi blízke menovo bezpečnej hranici 5 % HDP. Dôležité je však podľa nej to, akým spôsobom bude tento deficit vykrývať na kapitálovom a finančnom účte. Z tohto dôvodu je podľa nej potrebné zvýšiť prílev priamych zahraničných investícií. Minulý rok zaznamenala SR podľa E. Kohútikovej mierne zlepšenie negatívneho vývoja zahraničného obchodu. Rast exportu zatiaľ nie je výrazný, keď pri 6,4-percentnej inflácii vzrástol objem vývozu v bežných cenách o 9,2 %. Dôležité však podľa nej je, že rast vývozu vysoko predstihol rast dovozu, ktorý dosiahol v bežných cenách len 1,2 %. Jednou zo základných podmienok priaznivého vývoja obchodnej bilancie a tým aj menovej politiky SR je podľa E. Kohútikovej urýchlená reštrukturalizácia podnikateľskej sféry, ako aj bankového sektora. „Náklady na prevedenie reštrukturalizácie každý rok stúpajú, a preto nie je výhodné pretrvávanie súčasného stavu,“ povedala E. Kohútiková. Priaznivo by mohol pôsobiť výrazný investičný boom v predchádzajúcich rokoch. Nevýhodou týchto investícií však podľa E. Kohútikovej je fakt, že investície smerujú do nie celkom zdravého trhového prostredia, čo znižuje ich efektívnosť. Ďalšou z podmienok priaznivého vývoja menovej politiky je schopnosť tvoriť a získavať dlhodobé zdroje. V tejto oblasti je nevýhodou Slovenska nefungujúci kapitálový trh. „Pokiaľ tu nebude burza, na ktorej bude môcť podnik umiestniť povedzme desaťročné dlhopisy, nepodarí sa mu získať na domácom trhu dostatok dlhodobých zdrojov a bude si musieť požičiavať v zahraničí,“ povedala. Nárast zahraničnej zadlženosti SR je síce podľa E. Kohútikovej dosť veľký, upozornila však na to, že napríklad až 1,7 až 2 mld. USD z celkového krátkodobého zadlženia bánk, ktoré sa pohybuje okolo 2,6 mld. USD, sú vyvolané tzv. devízovou pozíciou bánk na menové účely. „Banky, ktorá chce požičať na domácom trhu napríklad 20 mil. USD, si musí podľa tohto opatrenia centrálnej banky požičať zo zahraničia 100 mil. USD, pričom zvyšok – 80 mil. USD musí spätne uložiť na zahraničných finančných trhoch. Tým sa síce fiktívne zvyšuje zahraničná zadlženosť tejto banky, ale zároveň sa tým vylepšuje aj jej úverové portfólio a zvyšujú devízové rezervy,“ vysvetlila E. Kohútiková. Dôležitou podmienkou pre udržanie nízkej miery inflácie v budúcnosti je i postupnosť liberalizácie regulovaných cien. Tieto tvoria okolo 22 % spotrebného koša. „Pre úspešné zvládnutie liberalizácie regulovaných cien nástrojmi menovej politiky je dôležitá jej rovnomernosť a primerané rozloženie nákladov z nej vyplývajúcich v nasledujúcich rokoch,“ dodala na záver E. Kohútiková.