Lízing patrí na Slovensku k stabilnej a stále populárnejšej forme financovania investícií. S výnimkou rokov 1998 a 1999 dochádza prakticky od pociatku cinnosti lízingových spolocností k neustálemu rastu objemu financného prenájmu. Rovnako to bolo i vlani. Už polrocné výsledky poukazovali na rastový trend. Celková bilancia objemu uzatvorených zmlúv v hodnote 39,9 mld. Sk hovorí o 15-percentnom náraste.

Nie je to síce tak vela v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2001, kde predstavoval nárast až 48 percent, no ako sa vyjadril predseda Predstavenstva Asociácie leasingových spolocností (ALS SR) Miloš Randák, ide stále o priaznivý údaj. Pritom bol pocet uzatvorených lízingových zmlúv nižší o 24 730. Túto skutocnost si možno dat lahko do súvisu so zastavením cinnosti spolocnosti Drukos Leasing, ktorá sa pôvodne orientovala na splátkové predaje spotrebného tovaru. Spolocnost dnes nie je clenom asociácie lízingových spolocností.

Autá stále vedú

Najsilnejšou lízingovou komoditou ostávajú nadalej osobné automobily so 44,6-percentným podielom na celkovom objeme lízingu. Ten je síce o 3,5 percenta nižší v porovnaní s vlanajškom, ale financný objem uzatvorených zmlúv narástol o 1,2 miliardy korún na 17,84 mld. Sk, co je doterajší rekord. Podobný trend zaznamenal lízing úžitkových automobilov, kde sa percentuálny podiel síce tiež znížil o 1,3 percenta, no financný objem vzrástol o 131 mil. Sk na 4,6 mld. Sk

Tieto údaje sú paradoxné najmä v súvislosti s recesiou automobilového trhu. Na Slovensku sa totiž vlani predalo len 65 315 vozidiel, co je rocný pokles o 6,2 percenta a zároven najhorší výsledok za posledné roky. Na druhej strane je rast lízingu pocas recesie jasným dôkazom toho, že postupne klesá podiel vozidiel kupovaných v hotovosti a že lízing zacína byt atraktívny nielen pre podnikatelov, ale aj bežných spotrebitelov. Tí sa na kúpe osobných vozidiel podielali až 38,2 percenta, co je o 3,1 percenta viac než rok predtým. Na trhu osobných automobilov je až 51 percent predajov financovaných formou lízingu.

Pozitívnu úlohu zohralo nepochybne aj zvýšenie odpisových limitov pri kúpe vozidiel na lízing pre podnikatelov z 550-tisíc na 850-tisíc Sk. Zvýšením hodnoty lízingu osobných vozidiel v obstarávacích cenách sa podarilo kompenzovat nižší pocet uzatvorených zmlúv. Podiel na lízingu mierne zvýšili i ojazdené automobily s 13,6 percenta.

Nadalej dominuje forma financného lízingu. Operatívny lízing, pri ktorom sa nájomca nestáva vlastníkom vozidla po ukoncení lízingovej zmluvy, využíva coraz viacej spolocností, jeho podiel je však stále len 0,2 percenta.

Priemyselné investície rastú

V súvislosti s celkovým rastom investícií na Slovensku došlo vlani k výraznému posilneniu komodity strojov a priemyselných zariadení. To podla predstavitelov ALS SR svedcí o modernizujúcom sa technologickom vybavení slovenských podnikov, ako aj o uzdravovaní a správnej ceste slovenskej ekonomiky. Objem lízingu zariadení vzrástol o 52,8 mld.Sk, co predstavuje zvýšenie podielu o 4,9 percenta na 21,5 percenta.

Kancelárska technika a pocítace ostávajú tak ako v minulosti na okraji záujmu lízingového financovania. V tejto komodite sa nielen znížil podiel z 2,4

na 1,8 percenta, ale dokonca aj klesol objem lízingu v obstarávacích cenách o 88 mil. Sk.

Po legislatívnych úpravách v zákone o DPH o dani z dedicstva, darovania a prevodu nehnutelností, ktoré odstránili systémové prekážky rozvoja lízingu nehnutelného majetku, sa aj v tejto komodite ocakáva postupný rozmach. Ako sa uvádza v stanovisku ALS SR, bude to závisiet od dopytu a možností lízingových spolocností získavat potrebné dlhodobé financné zdroje za dostupné úroky. Zatial sa lízingu nehnutelností venujú tri spolocnosti, ktoré uzatvorili len niekolko zmlúv. Podla typu budov išlo o staršie administratívne objekty, priemyselné a maloobchodné budovy a supermarkety.

Ako pre PROFIT povedal Marián Tibenský, generálny tajomník ALS SR, v tomto roku už neocakáva významný nárast obratu lízingových obchodov. „Domnievam sa, že základ je dost vysoký a trh pomerne nasýtený, takže viac ako 10 percent to už nebude.“ V tejto súvislosti pripomenul sporný výklad zákona o DPH pri vracaní nadmerných odpoctov, v ktorom asociácia nesúhlasí s Ministerstvom financií SR a ktorý by mohol znevýhodnovat podnikatelov pri investíciách. „Zákon chápeme tak, že investor má nárok na vrátenie nadmerných odpoctov za nákup všetkého investicného majetku za celé danové obdobie. Ministerstvo však neoficiálne tvrdí, že podmienky vrátenia odpoctov sa vztahujú len na jeden kus. V takom prípade by mohlo dochádzat k deformácii podnikatelského prostredia. Uvediem to na príklade dvoch podnikatelov. Prvému z nich, ktorý si kúpi jeden stroj v hodnote 800-tisíc Sk, bude nadmerný odpocet vrátený, no druhý, ktorý si za tú istú cenu obstará dva stroje po 400-tisíc Sk, už nárok na vrátenie nesplní. To by mohlo spôsobit komplikácie pri financovaní a predražovanie produktu,“ vysvetlil M. Tibenský.