V dokumente, ktorý publikoval Medzinárodný menový fond pred rokovaním v Dubaji sa uvádza, že Spojené štáty zostanú aj naďalej hlavným „motorom“ svetovej ekonomiky, musia však definovať konkrétny plán na kontrolu masívneho rozpočtového deficitu.

Z výhľadu, ktorý prináša MMF dva razy do roka je zrejmé, že prognózy americkej ekonomiky sa revidujú smerom nahor, no perspektívy rastu eurozóny sa upravujú nadol.

Najnovšie dáta potvrdzujú, že odhady globálneho rastu sú mierne vyššie v porovnaní s prognózami, ktoré definoval MMF v apríli 2003 – rast má za celý tento rok dosiahnuť 3,2% a v roku 2004 sa pravdepodobne ustáli na hodnote 4%.

Prognózy amerického hospodárstva sa revidovali smerom nahor a v roku 2003 má rast dosiahnuť 2,4%, na budúci rok sa tento ukazovateľ „vyšplhá“ na 3,7%.

Odhad rastu ekonomík eurozóny sa podľa najnovších dát zníži na polovicu a dosiahne v tomto roku len 0,5%.

Správa MMF konštatuje, že najhoršie riziká, ktorým čelí svetová ekonomika sa postupne eliminujú, no centrálne banky by mali byť –

v tejto súvislosti – stále pripravené na udržanie základných úrokových sadzieb na terajšej nízkej úrovni, prípadne na ďalšie znižovanie týchto sadzieb.

Medzinárodný menový fond považuje politiku výmenných kurzov v ázijských ekonomikách za veľmi problematickú oblasť a zároveň nabáda ázijské krajiny /okrem Japonska/, aby pripustili rast výmenných kurzov. MMF tiež dodáva, že masívne zvyšovanie dolárových rezerv sa stáva neprimeraným.

MMF pripomína, že silné ázijské ekonomiky, vrátane Číny a Južnej Kórey, získali stovky miliárd dolárov amerických aktív od skončenia finančnej krízy v Ázii v roku 1988, no manipulácia s týmito aktívami prispieva ku globálnej ekonomickej nerovnováhe.

K americkej ekonomike MMF dodáva, že rozpočtové stimuly pomohli udržať dynamické procesy hospodárstva USA i celého sveta, avšak Spojené štáty do tejto chvíle nemajú nijakú stratégiu orientovanú na zabezpečenie rovnováhy verejných financií v strednodobom časovom horizonte…

Najnovšia správa Medzinárodného menového fondu zintenzívňuje predchádzajúce varovania ohľadne masívneho znižovania daní a narastajúcich verejných výdavkov, ktoré vytvárajú štrukturálny deficit a potencionálne vytvárajú tlak na zvyšovanie základnej úrokovej sadzby i na obmedzovanie parametrov rastu.