Medzinárodná finančná kríza a jej potencionálny vplyv na slovenských podnikateľov /2/
Cieľom štúdie je stručne vymedziť pojem finančných kríz, analyzovať príčiny súčasnej finančnej krízy, ktorá má svoj pôvod v hypotekárnom bankovníctve USA a následne načrtnúť vplyv tejto krízy na podnikateľov pôsobiacich na Slovensku – dokončenie z predchádzajúceho vydania Profini
Potenciálny vplyv na slovenských podnikateľov
Finančnú krízu a jej vplyv zobral do úvahy aj Medzinárodný menový fond pri prognózovaní hospodárskeho rastu pre nasledujúce obdobie. Prognózovaný nižší hospodársky rast v Eurozóne, USA a Japonsku môže negatívne ovplyvniť aj slovenských podnikateľov exportujúcich svoje tovary a služby do týchto oblastí. Nižšie tempá hospodárskeho rastu zahraničných partnerov otestujú konkurencieschopnosť našich podnikov v porovnaní s inými subjektmi.
Tabuľka 2: Odhad a prognóza hospodárskeho rastu
v hlavných ekonomických zónach sveta
(% rastu)
|
|
Euro-zóna
|
USA
|
Japonsko
|
|
HDP v 2007
(odhad)
|
2,6
|
2,2
|
1,9
|
|
HDP v 2008
(prognóza)
|
1,6
|
1,5
|
1,5
|
Zdroj: Medzinárodný menový fond, Január 2008
Ďalším zdrojom vrások slovenských podnikateľov by mohli byť drahšie finančné zdroje v roku 2009. Vyplýva to zo skutočnosti, že v súčasnosti sú medzibankové pôžičky, ktoré bezprostredne ovplyvňujú ceny úverov pre bankových klientov, lacnejšie na Slovensku ako v Eurozóne napriek tomu, že kľúčová úroková sadzba je na Slovensku o 0,25 % vyššia ako v Eurosystéme. Na Slovensku sa totiž stále prejavuje nadstav likvidity, ktorý je realitou od čias bankovej reštrukturalizácie, kedy štát nahradil zlé bankové úvery (nelikvidné aktíva) vládnymi obligáciami. Išlo o špecifickú formu sekuritizácie, ktorá bola hradená daňovými poplatníkmi. Odvtedy banky pôsobiace na Slovensku majú dostatok voľných zdrojov na svoje podnikanie – poskytovanie úverov. Samozrejme, že nemôžme hovoriť všeobecne ale slovenský finančný sektor ako celok má nadbytok likvidity vzhľadom na rast hrubého domáceho produktu. Centrálna banka časť týchto prostriedkov sťahuje predajom cenných papierov (tzv. REPO operáciami) tak, aby nadbytočné finančné prostriedky nevyvolávali inflačné tlaky.
Pri porovnaní ceny peňazí na medzibankovom trhu porovnávame medzibankovú úrokovú sadzbu kótovanú komerčnými bankami na Slovensku (BRIBOR – Bratislava Interbank Offered rate) a úrokovú sadzbu kótovanú komerčnými bankami v Eurozóne (EURIBOR- Euro Interbank Offered Rate).
BRIBOR sa vypočítava z kotácií referenčných bánk predstavujúcich aktuálne kótované sadzby k 11. hodine bežného dňa. Stanovuje sa za obdobia 1 deň, 7 dní, 2 týždne, 1, 2, 3, 6, 9 a 12 mesiacov. BRIBID a BRIBOR sa vypočítava ako nevážený aritmetický priemer pri odstránení najvyššej a najnižšej kótovanej hodnoty pre každé kótované obdobie, pričom hodnoty sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta. Fixing prebieha ak BRIBOR kótuje 5 a viac referenčných bánk, pričom kótovať musia minimálne tri banky. Referenčné banky sú povinné svoje aktuálne kótované sadzby zverejňovať na stránkach REUTERS, odkiaľ sú automaticky spracované agentúrou k 11:00 hod. V dennej tlači bývajú sadzby zverejnené nasledujúci deň.
EURIBOREuro Interbank Offered Rate je referenčná úroková sadzba pre európske menové transakcie, uplatňovaná pre obchody medzi bankami v rámci Európy. 12M Euribor je zverejňovaná na dennej báze Európskou centrálnou bankou. Euribor vyhlasuje spoločnosť Moneyline Telerate na stránke Reuters, pričom úroková sadzba sa fixuje na 1, 2, 3, 6, 9 alebo 12 mesiacov. Pri EURIBORE sa vylučuje 15% horných a 15% dolných hodnôt ponúkaných sadzieb.
Tabuľka 3: Porovnanie medzibankových sadzieb na Slovensku a v Eurozóne (%)
|
Január 2008
|
1 mesiac
|
3 mesiace
|
6 mesiacov
|
12 mesiacov
|
|
BRIBOR
|
4,280
|
4,320
|
4,350
|
4,420
|
|
EURIBOR
|
4,200
|
4,493
|
4,515
|
4,515
|
|
Február 2008
|
1 mesiac
|
3 mesiace
|
6 mesiacov
|
12 mesiacov
|
|
BRIBOR
|
4,230
|
4,280
|
4,310
|
4,300
|
|
EURIBOR
|
4,182
|
4,361
|
4,353
|
4,345
|
|
Marec 2008
|
1 mesiac
|
3 mesiace
|
6 mesiacov
|
12 mesiacov
|
|
BRIBOR
|
4,220
|
4,290
|
4,320
|
4,320
|
|
EURIBOR
|
4,305
|
4,596
|
4,594
|
4,592
|
Zdroj: Národná banka Slovenska, Európska centrála banka
Ako vyplýva z tabuľky 3, na Slovensku sú 3-mesačné, 6-mesačné, 12-mesačné a v marci aj mesačné zdroje komerčných bánk podnikajúcich na Slovensku pre iné banky lacnejšie ako v Eurosystéme. Sadzby v menovej únii odrážajú nedôveru, ktorá je na európskom finančnom trhu.
Úrokové sadzby súčasných bankových produktov naviazané na referenčnú sadzbu v SKK (napr. 12M BRIBOR) sú fixované na určité obdobie a dňom vstupu Slovenskej republiky do eurozóny sa nahradia referenčnou sadzbou v EUR (12M EURIBOR) v deň prehodnotenia úrokovej sadzby tak, že sa automaticky zmení referenčná sadzba na eurovú. Napríklad ak má sa hypotekárny úver fixovaný na jeden rok so sadzbou fixovanou na 12M BRIBOR + marža prehodnotiť v zmysle zmluvy k 1. 2. 2009, v tento deň sa hypotekárny úver začne úročiť 12M EURIBORom + maržou. Automaticky teda dôjde k miernemu zdraženiu tohto finančného produktu.
Záver
Súčasná finančná kríza sa do budúcnosti prejaví znížením dynamiky globálneho hospodárskeho rastu. Slovenská podnikateľská sféra si môže svoje pozície na zahraničných trhoch udržať len ďalším zvyšovaním svojich konkurenčných výhod. Vyššia cena bankových úverov pravdepodobne mierne utlmí aj vysokú dynamiku rastu Slovenska.
Referencie
1. Boldiszár, K. 2008. Prečo vôbec vznikla v Amerike kríza. Hospodárske noviny. 19.02.2008
2. Musílek, P. 2004. Analýza příčin a důsledků České finanční krize Výzkumná studie. s. 5-15. 2004.
3. Pinter, Ľ. 2005. Legislatívne a daňové aspekty v oblasti kolektívneho investovania po vstupe SR do EU. In: International Conference Zlín: Tomáš Baťa University. S. 145. 2005. ISBN 80-7318-288-2.
4. Tlačené média z roku 2008: The New York Times; The International Herald Tribune; The Wall Street Journal and the Wall Street Journal Europe; The Financial Times; The Guardian; The Daily Telegraph; The Economist
5. Webová stránka Európkej centrálnej banky www.ecb.int
6. Webová stránka Národnej banky Slovenska www.nbs.sk
7. Webová stránka Medzinárodného menového fondu www.imf.org
8. Webová stránka Federálneho rezervného systému www.federalreserve.gov
Autormi článku sú Dr. Colin Lawson z University of Bath, Veľká Británia a doc. Ing Emília Zimková, PhD. z Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
0,000
0,030
