Medzinárodná finančná kríza a jej potencionálny vplyv na slovenských podnikateľov /1/
Cieľom štúdie je stručne vymedziť pojem finančných kríz, analyzovať príčiny súčasnej finančnej krízy, ktorá má svoj pôvod v hypotekárnom bankovníctve USA a následne načrtnúť vplyv tejto krízy na podnikateľov pôsobiacich na Slovensku
S pojmom finančná kríza sa od leta minulého roku stretávame v ekonomickom spravodajstve takmer každý deň. Finančné krízy samozrejme nie sú novým javom. Najťažšia ekonomická kríza vo svetovej histórii sa začala krachom na burze v New Yorku v roku 1929. Aj viacero ekonomických kríz po druhej svetovej vojne majú svoj pôvod vo finančnom sektore. V novodobej histórii, najmä v posledných dvoch dekádach, je svetové hospodárstvo náchylnejšie na finančné kolapsy. Ekonomické krízy sa nevyhli ani vyspelým ekonomikám (Japonsko) a ani veľmi rýchlo rastúcim a perspektívnym trhom (novoindustrializované krajiny v Ázii, Rusko, Česká republika). Je to dané prudkosťou a nevyrovnanosťou tempa hospodárskeho rastu, chybnými makroekonomickými zásahmi, slabými miestami pôsobenia „zákona trhu“, či nedostatočnou reguláciou finančného trhu. Finančné krízy z minulosti boli tvrdou lekciou pre všetky vlády krajín, v ktorých sa udiali ale aj ponaučením pre tvorcov hospodárskych stratégií v ostatných krajinách.
Cieľom príspevku Medzinárodná finančná kríza a jej potenciálny vplyv na slovenských podnikateľov je stručne vymedziť pojem finančných kríz, analyzovať príčiny súčasnej finančnej krízy, ktorá má svoj pôvod v hypotekárnom bankovníctve USA a následne načrtnúť vplyv tejto krízy na podnikateľov pôsobiacich na Slovensku.
Vymedzenie finančných kríz v ekonomickej teórii
Problematike finančných kríz sa vo svojej výskumnej práci podrobne venuje J. Musílek (2004), ktorý uvádza prehľad vymedzenia tohto pojmu v českej i zahraničnej literatúre. Podľa neho súčasná česká literatúra pojem finančnej krízy vôbec nedefinuje.
J. Musílek (2004) vo svojej výskumnej práci tiež podáva najvýstižnejší prehľad vymedzení pojmu finančná kríza v cudzojazyčnej literatúre. Goldsmith (1982) uvádza, že finančná krízu je veľmi ťažké presne definovať, pričom je takmer vždy zrejmé, že finančná kríza prepukla. Finančnú krízu charakterizuje ako : ,,… prudké, okamžité, ultracyklické zhoršenie všetkých alebo veľkej väčšiny finančných indikátorov – krátkodobej úrokovej sadzby, ceny aktív (akcie, nehnuteľnosti, pôda), insolventnosť firiem a úpadky finančných inštitúcií…”[1]. Bordo (1987) definuje finančnú krízu ako : „… zmenu v očakávaniach z dôvodu obavy z úpadku finančných inštitúcií, smerujúca ku konverzii reálnych a nelikvidných aktív do peňažnej formy…”[2]. Mishkinova (1996) definícia finančnej krízy je nasledovná: „…nelineárny rozvrat finančných trhov, zvyšujúci problém informačnej asymetrie v dôsledku výskytu nepriaznivého výberu a morálneho hazardu a prejavujúca sa poklesom alokačnej efektívnosti finančných trhov…”[3].
J. Musílek (2004) finančnú krízu komplexne definuje ako výrazné zhoršenie veľkej väčšiny finančných indikátorov, čo sa prejavuje nedostatočnou likviditou finančného systému, rozsiahlou insolventnosťou finančných inštitúcií, nárastom volatility výnosových mier finančných inštrumentov, výrazným poklesom hodnoty finančných a nefinančných aktív a podstatným znížením rozsahu alokácie úspor vo finančnom systéme. Finančnú krízu možno dekomponovať na jednotlivé, čiastkové krízy:
– úverová kríza
– kríza likvidity
– menová (devízová) kríza
– investičná kríza
V období vytvárania a prepuknutia finančnej krízy často dochádza ku kombinácii jednotlivých druhov kríz. Preto jednoznačné segmentovanie finančnej krízy nie je jednoduché.
Medzi základné príčiny, ktoré objasňujú podstatu finančných kríz patria:
– nadmerná úverová expanzia,
– chybná makroekonomická politika,
– nadmerná finančná liberalizácia,
– finančná panika,
– spľasknutie cenovej bubliny,
– zlyhanie trhu,
– nadmerný príliv zahraničného kapitálu,
– inštitucionálna nedokonalosť ekonomiky,
– hospodárske cykly a štrukturálne problémy,
– iné faktory.
Z ekonomickej histórie poznáme desiatky prípadov výskytu rozsiahlych a hlbokých finančných kríz so značnými mikroekonomickými a makroekonomickými dopadmi.
Od cenovej bubliny hypoték k úverovej kríze
Väčšina analytikov uvádza, že z dlhodobého hľadiska bola súčasná finančná kríza vyvolaná nesprávnou politikou nízkych úrokových sadzieb, ktoré Federálny Rezervný Systém vedený Alanom Greenspanom zvolil po roku 2000. Po prasknutí bubliny internetových akcií a následnom poklese akciových trhov v roku 2000 a najmä po 11. septembri 2001 sa Federálny Rezervný Systém politikou nízkych úrokových sadzieb snažil zabrániť globálnej ekonomickej recesii. Úrokové sadzby v USA klesli zo 6,5 percenta v roku 2000 na jedno percento v roku 2003.
Tabuľka 1: Vývoj úrokových sadzieb FEDu
(%)
|
|
Jan
|
Feb
|
Mar
|
Apr
|
Máj
|
Jún
|
Júl
|
Aug
|
Sept
|
Okt
|
Nov
|
Dec
|
|
2001
|
6,50
|
5,50
|
5,50
|
5,00
|
4,50
|
4,00
|
3,75
|
3,75
|
3,50
|
3,00
|
2,50
|
2,00
|
|
2002
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,75
|
1,25
|
|
2003
|
1,25
|
1,26
|
1,25
|
1,25
|
1,25
|
1,25
|
1,00
|
1,00
|
1,00
|
1,00
|
1,00
|
1,00
|
|
2004
|
1,00
|
1,00
|
1,00
|
1,00
|
1,00
|
1,25
|
1,25
|
1,50
|
1,75
|
2,00
|
2,00
|
2,25
|
|
2005
|
2,25
|
2,50
|
2,75
|
2,75
|
3,00
|
3,25
|
3,25
|
3,50
|
3,75
|
3,75
|
4,00
|
4,25
|
|
2006
|
4,50
|
4,50
|
4,75
|
4,75
|
5,00
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
|
2007
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
5,25
|
4,75
|
4,50
|
4,50
|
4,25
|
|
2008
|
3,00
|
2,25
|
2,25
|
2,25
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Zdroj: Federálny Rezervný Systém
Následné zvýšenie likvidity a prísun „lacných peňazí“ podnietil investorov k realizácii rizikových investícií. Mnoho bánk malo vďaka nízkym úrokovým sadzbám v rokoch veľmi liberálny postoj pri poskytovaní úverov, čo mnohí zákazníci využili na nákup nehnuteľností, nezvážiac svoje možnosti a neuvedomujúc si, že éra lacných peňazí raz skončí. Ľahko dostupné hypotéky (tzv. subprime mortgages[4]) postupne spôsobili stavebný boom a tým rástli aj ceny nehnuteľností. Dôsledok tejto politiky finančných inštitúcií sa prejavil vo vytvorení cenovej bubliny na realitnom trhu, ktorá dosiahla svoj vrchol v roku 2005. V niektorých oblastiach sa počas tohto krátkeho obdobia zvýšili ceny domov o viac ako sto percent. Vývoj na americkom hypotekárnom trhu inšpiroval aj ďalšie finančné trhy a tak cenová bublina na realitnom trhu zasiahla aj Írsko, Veľkú Britániu a Španielsko. Politika lacných peňazí sa však zmenia a v druhej polovici roku 2006 Federálny rezervný systém zvýšil úrokové sadzby až na 5,25%.
Úverová kríza naplno prepukla v auguste 2007 a spôsobila nekoordinovaný pád veľkej špekulatívnej cenovej bubliny na americkom hypotekárnom trhu. Najvyšší nárast cien nehnuteľností v USA bol zaznamenaný v začiatkoch roku 2006. Vývoj v USA urýchlil pád podobných cenových bublín na niektorých európskych trhoch. Úverová kríza alebo credit crunch, je náhly pokles dostupnosti úverov alebo dramatický nárast cien týchto úverov. Prejavila sa v auguste 2007 ako neochota komerčných bank požičať si navzájom likviditu na medzibankovom trhu USA a následne sa prejavila aj na medzibankovom trhu vo Veľkej Británii a v Eurosystéme. Príčinou bola skutočnosť, že spoločnosti, ktoré poskytovali hypotéky aj menej solventným klientom, zbavovali sa rizika spojeného s týmto obchodovaním prostredníctvom finančných produktov tak, že tieto hypotéky predali tretím stranám – bankám, investičným fondom, dôchodkovým a správcovským spoločnostiam ako aj jednotlivcom v USA ale aj v zahraničí. Ako uvádza K. Boldizsár (2008) inovatívne finančné nástroje (MBS – Mortgage-Backed Security a ABS – Asset Backed Securities) boli považované za výhodnú formu zhodnocovania investícií, pretože mali vyšší výnos ako vládne obligácie. Inovatívne finančné nástroje majú charakter dlhopisov, kde namiesto fixného kupónu a istiny je ich majiteľ oprávnený na výplatu spravidla mesačného výnosu (dividendy), ktorý je odvodený od „výkonnosti“ portfólia daných hypoték (splátka istiny + úrokovej miery). Poskytovatelia hypoték sa prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojov zbavili rizikových úverov a ozdravili svoje súvahy, čím získali nové zdroje na financovanie ďalších podobných aktivít. Premenu finančných aktív vo forme úverov na cenné papiere nazývame sekuritizáciou. Okrem spomenutých nástrojov boli vytvorené ich modifikácie, ako napríklad CMO (Collateralized Mortgage Obligation), CDO (Collateralized Debt Obligation), CDS (Collateralized Default Swap) a SIV (Structured Investment Vehicles).
V máji 2008 zbankrotovala štvrtá najväčšia investičná banka USA Bear Sterns spolu s mnohými hedgovými fondami. V Európe vláda Veľkej Británie zoštátnila piatu najväčšiu domácu komerčnú banku – Northern Rock, najväčšia švajčiarska banka UBS oznámila odpisy vo výške 38 mld. USD, nemecká Landesbank sa pravdepodobne stane súčasťou väčšej finančnej skupiny. Do mája 2008 globálne odpisy za predchádzajúcich 9 mesiacov dosiahli 200 mld. USD. Od augusta 2007 neexistuje trh s CDO obligáciami, nie je teda ani možné stanoviť ich trhovú hodnotu. Predpokladá sa, že hodnota vydaných CDO obligácií poklesla na približne polovicu.
Problémy sa preniesli aj do nehypotekárnych úverov keďže banky sa snažia neposkytovať nielen hypotekárne ale aj ďalšie úvery rizikovejším klientom. V USA pritom hypotekárne dlhopisy predstavovali základ celého trhu dlhopisov (na začiatku roku 2008 predstavovali hypotekárne dlhopisy 7 biliónov USD, pričom celkový objem dlhopisov bol 27 biliónov USD. Treba zobrať do úvahy, že celkový objem HDP v USA je 14 biliónov USD). Finančná nedôvera zvýšila ceny pôžičiek pre vládu, spotrebiteľských pôžičiek, úverov i lízingových obchodov s autami. Finančná nedôvera ovplyvnila medzibankové trhy Veľkej Británie i Eurozóny. Domáci dopyt býva v kontinentálnej Európe v podstatnej miere financovaný úvermi.
Medzinárodný menový fond predpokladá, že potenciálne straty finančných inštitúcií by mohli dosiahnuť 1 bilión USD. Európske regulačné orgány sú pod intenzívnym tlakom a Federálny rezervný systém USA pokladá toto obdobie za najkritickejšie od Veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch.
Autormi článku sú Dr. Colin Lawson z University of Bath, Veľká Británia a doc. Ing Emília Zimková, PhD. z Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
/dokončenie v budúcom vydaní Profini/
[1] Goldsmith, R.W.: Comment on Hyman P. Minsky´s The Financial Instability Hypothesis: Capitalist Processes and the Behavior of the Economy, s. 42. In.: Kindleberger, C.P.-Laffargue, J.P.: Financial Crises: Theory, History and Policy. Cambridge University Press, Cambridge, 1982
[2] Bordo,M.D.: Financial Crises: Lessons from History. The fifth Garderen Conference on International Finance. Erasmus Universiteit, Rotterdam, April, 1987.
[3] Mishkin,F.S.: Understanding Financial Crises: A Developing Country Perspective. In.: Bruno,M.-Pleskovic,B.: Annual World Bank Conference on Development Economics 1996. World Bank, Washington, 1996 s.29.
[4] Subprime mortgage sú rizikové hypotéky, ktoré banky poskytujú zákazníkom so zlým úverovým ratingom a vo väčšine prípadov patria k slabším príjmovým skupinám. Úroková miera takéhoto úveru je vyššia ako pri bežných hypotékach.
0,000
0,030
