Marcové výsledky zahraničného obchodu SR prekvapili väčšinu analytikov. Saldo obchodnej bilancie predstavovalo v marci 7,393 mld. Sk, čo znamená medziročný pokles o 1,2 mld. Sk. Pokračoval medziročný pokles vývozu, keď sa znížil o 3,2 % na 50,794 mld. Sk. Dynamika poklesu importu bola väčšia, keď dovoz klesol o 4,8 % a v marci dosiahol hodnotu 58,187 mld. Sk. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Kumulatívne saldo zahraničného obchodu bolo v prvom štvrťroku pasívne vo výške 19,6 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2001 bolo vyššie o 0,8 mld. Sk. Najvyšší deficit pretrvával v zahraničnom obchode s Ruskou federáciou v hodnote 21,6 mld. Sk, Čínou 2,9 mld. Sk, Japonskom a Českou republikou zhodne 2,7 mld. Sk a Španielskom 2,6 mld. Sk. Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Talianskom 5,5 mld. Sk, Rakúskom 4,7 mld. Sk, Maďarskom 3,5 mld. Sk, Poľskom 2,2 mld. Sk a Holandskom 1,2 mld. Sk.

V prvom štvrťroku sa vyviezol zo Slovenska tovar v hodnote 143,4 mld. Sk pri medziročnom poklese o 3,8 %. Vo vzťahu k najvýznamnejším exportným obchodným partnerom medziročne klesol vývoz do Nemecka o 9,9 %, Českej republiky o 13,8 %, Rakúska o 5,5 %, Poľska o 12,6 %, Holandska o 6 % a Spojeného kráľovstva o 2,7 %. Zvýšil sa vývoz do Talianska o 6,3 %, Maďarska o 10,1 % a Francúzska o 9,3 %.

Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení klesol vývoz do krajín EÚ o 2,6 % a tvoril 62,2 % celkového vývozu SR. Export do krajín OECD sa znížil o 4,7 %, keď sa na celkovom vývoze SR sa podieľal 92 %. Vývoz do krajín CEFTA klesol o 8,5 % a tvoril 27,9 % celkového vývozu SR.

Do Slovenskej republiky sa doviezol tovar v hodnote 163 mld. Sk. Objem dovozu bol v porovnaní s prvým štvrťrokom 2001 nižší o 2,9 %. Vo vzťahu k najvýznamnejším krajinám dovozu medziročne klesol dovoz z Nemecka o 12,3 %, Českej republiky o 1,8 %, Ruskej federácie o 17,9 % a Poľska o 1,3 %. Vzrástol dovoz z Talianska o 9,5 %, Rakúska o 13,9 %, Francúzska o 17,2 %, Španielska o 31,3 %, Maďarska o 19,8 % a Spojeného kráľovstva o 3,5 %.

Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa znížil dovoz z krajín EÚ o 1 % a tvoril 49,8 % z celkového dovozu, ako aj z krajín OECD o 0,4 % a na celkovom dovoze SR sa podieľal 77,7 %. Zvýšil sa dovoz z krajín CEFTA o 0,3 % a tvoril 22,4 % celkového dovozu.

Dynamika rastu vývozu je prvýkrát od septembra 2000 priaznivejšia ako dynamika rastu dovozu, a teda aj deficit je medziročne mierne nižší. Keďže však ide iba o jednomesačný vývoj, nie je podľa analytika Slavie Capital Pavla Ondrisku isté, či pôjde o trend alebo o jednomesačný výkyv.

Ako povedal analytik UniBanky Viliam Pätoprstý, napriek miernemu februárovému optimizmu, kedy sa prepad exportu výrazne spomalil, marcový deficit len dohnal zameškané. „Export sa totiž v porovnaní s rokom 2001 opäť prepadol o 3,2 %, čím sa možný pozitívny trend vymazal,“ dodal.

K zlepšeniu prišlo podľa P. Ondrisku zatiaľ hlavne na strane dovozu, a to najmä v kategórii vozidlá, lietadlá, plavidlá a výrobné zariadenia. Ako dodal, ďalšou kategóriu, ktorá pomohla marcovým výsledkom, bola nižšia cena ropy v medziročnom porovnaní a silnejšia koruna voči doláru. „S rastúcou cenou ropy na svetových trhoch sa však táto podpora pre slovenský zahraničný obchod môže postupne vytratiť,“ povedal Ondriska. Naopak, podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu hlavným zdrojom nárastu deficitu je aj naďalej vysoký dovoz strojov a prístrojov. Z teritoriálneho hľadiska je najväčším tvorcom deficitu zahraničného obchodu SR Ruská federácia. Analytici však pozitívne hodnotia pokles dovozu a zároveň nárast vývozu do tejto krajiny.

„Aj keď je deficit zahraničného obchodu o 14 % nižší ako v minulom roku, jeho nárast v porovnaní s februárom zrejme vyvolal vrásky na čele Národnej banky Slovenska (NBS),“ myslí si V. Pätoprstý. Centrálna banka v piatok pristúpila k zvýšeniu úrokových sadzieb, pričom analytici predpokladajú, že NBS mala pri rozhodovaní výsledky zahraničného obchodu už k dispozícii. Ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor očakáva, že zvýšenie úrokových sadzieb o pol percentuálneho bodu nebude mať skoro žiadny vplyv na vývoj obchodnej bilancie do konca roka. „Toto rozhodnutie NBS je pravdepodobne signál fiškálnej politike, aby došlo k eliminácii rizík v súvislosti s prekročením plánovaného deficitu verejných financií,“ dodal Ľ. Ódor. Podľa P. Ondrisku sa zvýšenie sadzieb len o pol percentuálneho bodu prejaví v reálnej ekonomike minimálne. „Nachádzame sa totiž v situácii, keď priemerné sadzby z úverov pre domáce subjekty presahujú 10 % a konkurencia medzi bankami narastá,“ dodal.

Podiel deficitu zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte by mal v nasledujúcich mesiacoch podľa R. Pregu aj naďalej v porovnaní s minulým rokom klesať. „Kumulatívne za prvý polrok sa však výška deficitu nebude výraznejšie líšiť od rovnakého obdobia minulého roka,“ dodal. Najväčším rizikom a nevypočítateľnou zložkou pre bilanciu zahraničného obchodu zostáva podľa R. Pregu spotreba vlády a použitie privatizačných príjmov. Ako povedal Ľ. Ódor, schodok zahraničného obchodu na tento rok sa bude pohybovať pravdepodobne na úrovni okolo 95 mld. Sk, pričom naďalej predpokladá postupné mierne zlepšenie výsledkov na strane vývozu.