Michal Horváth, člen Rady Úradu pre finančný trh a niekdajší riaditeľ sekcie finančného trhu Ministerstva financií SR a ešte predtým predseda Výkonného výboru Asociácie obchodníkov s cennými papiermi sa v dennej tlači vyjadril, že akcie, ktoré nemajú hodnotu by sa mali kvôli ušetreniu poplatkov dostať od fyzických osôb do majetku a teda do portfólia Reštitučného investičného fondu, a.s. Bratislava. O tomto kroku by malo rozhodnúť predstavenstvo RIF. Medzi významných majiteľov akcií RIF patrí skupina súkromných amerických investorov, ktorí operujú na viacerých novovznikajúcich trhoch. Neviem si predstaviť, prečo by súkromní investori v súkromnej spoločnosti mali podnikať takýto krok? Prečo by si mali znehodnotiť portfólio akciami spoločností, ktoré sú v konkurze, sú už zlikvidované, alebo sú len vytunelovanou škrupinou, ktoré je ešte evidovaná v Stredisku cenných papierov SR?

Podľa aktivít amerických investorov prostredníctvom svojho zástupcu v dozornej rade Reštitučného invetsičného fondu, zaujíma ich určite to ako zhodnotia „green bucks“ (teda zelené doláre) vložené do kúpy podielov v Reštiučnom investičnom fonde. Určite ich bude zaujímať prečo predstavitelia štátu, ktorí boli dosadení do vedenia fondu nevhodnou investičnou stratégiou spôsobili to, že fond nevyužil možnosť predaja minoritných podielov, v čase keď sa akcie predávali za najvyššie ceny. Verejným tajomstvom je to, že manažéri dosadení štátom predali niektoré akciové podiely tesne predtým ako bol vyhlásený verejený prísľub za podstatne nižšie ceny. Predali ich firmám, ktoré majú kamarátov na Fonde národného majetku SR. O žiadnom zneužití dôverných informácií získaných v obchodnom styku, konflikte záujmov a nebodaj trestnom čine pri správe cudzieho majetku nemôže byť ani reči.

Medzi hlavných investorov v americkom uzavretom podielovom fonde, ktorý kúpil akcie RIF patrí Joseph Stiglitz, bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky.

Prečo by mal chcieť, aby sa znehodnotili jeho doláre, ktoré vložil do akcií Reštitučného investičného fondu? Americká investičná skupina, ktorá je invetsorom v RIF kedysi fungovala pod názvom Manhattan Group, sa určite nad návrhom Úradu pre finančný trh pousmeje. Manhattan je dosť veľký ostrov a ozvena smiechu spomedzi mrakodrapov čoskoro dorazí aj na Slovensko.

Presun „hnilých“ akcií znehodnotených firiem sa podobá na vynútený bonus v maloobchodnom predaji zemiakov. Je ako keď si niekto kúpi jarné zemiaky a obchodník mu povinne pribalí trochu z tých, ktoré v zime medzičasom zhnili v sklade a nikto ich nechce už kúpiť. Nič si síce za ne nebude pýtať. Môže byť rád že sa mu sklad uvoľní od hniloby. Keď jarné zemiaky nebodaj pomieša s hnilými, môžu pokaziť úplne všetky. Joseph Stiglitz a spol určite nekupujú hnilé zemiaky a nebudú chcieť ani „niečo hnilé z kapitálového trhu v štáte slovenskom“.