V pondelok neskoro večer polícia zatkla a vypočúvala troch najvyšších manažérov tretej najväčšej francúzskej banky Société Genérale. Bol medzi nimi prezident banky Daniel Bouton. Okrem neho vypočúvali jeho prvého námestníka Philippe Citerne a námestníka pre retailové služby Didier Alixa. Vyšetrovacia sudkyňa Isabelle Prévost-Desprezová ich na druhý deň obvinila z prania špinavých peňazí. Prezident banky a jeho kolegovia sú podozriví, že sa zúčastnili prania špinavých peňazí. Obvinenie bankárov spochybnilo fungovanie systém korešpondenčných vzťahov medzi francúzskymi bankami a ich partnermi v zahraničí.

Bankárov vypočúvali kvôli prípadu prania špinavých peňazí, ktorý tri roky vyšetruje Isabelle Prévost-Desprezová. Už v septembri 1998 francúzska polícia objavila dobre odladený systém prania špinavých peňazí, ktorý fungoval na základe rôznych bankových predpisov vo Francúzsku, Izraeli a Jordánsku. Ak si niekto chce dať vo Francúzsku dať preplatiť šek, musí ho deponovať v banke. Môže to urobiť len ten koho meno je napísané na šeku. V Izraeli a Jordánsku sa dá šek premeniť na hotovosť a súčasne sa dá jeho vyplatenie „presmerovať“ na inú osobu.

Je pravdepodobné, že schému vymysleli dvaja účtovníci, ktorí pracovali v malej textilnej spoločnosti a doposiaľ ich hľadá francúzska polícia. Od klientov začali prijímať šeky a dostávali za ne peniaze v zmenárňach v Izraeli a Jordánsku. Zmenárnici im poskytovali peniaze, potom ich posielali do materských bánk. Išlo o Israeli Discount Bank, Fibi, Leumi a iné banky. Tie potom posielali šeky do francúzskych bánk Secieté Generále, BNP Paribas a francúzskych pobočiek American Express a Barclays. Tieto šeky potom posielali do bánk, ktorých klienti vypísali tieto šeky.
Schéma najprv pomáhala niekoľkým malým textilným spoločnostiam, aby sa vyhli plateniu daní. Ich manažéri vypisovali šeky fakticky sami sebe – cez sprostredkovateľov, alebo fiktívne firmy – dostávali peniaze na Blízkom východe a francúzske daňové orgány fakticky nemohli sledovať tieto transakcie. Neskôr schému tejto „práčky“ začali využívať skutoční zločinci. Z poštových vriec kradli šeky, ktoré boli adresované daňovým úradom a prepisovali ich na svoje meno. Pripomenieme, že šek v Izraeli a Jordánsku môže vymeniť nielen ten, na ktorého meno je vypísaný. Potom dostávali peniaze.

Môže vzniknúť otázka, prečo kvôli tejto záležitosti vypočúvali a obvinili manažéra najväčšej francúzskej banky. Polícia môže na túto otázku povedať, že behom troch rokov sa jej podarilo vypočuť top manažérov francúzskych pobočiek Barclay´s a American Express. Vyšetrovateľov znepokojuje fakt, že francúzske banky, ktoré udržiavajú korešpondenčné vzťahy s bankami na Blízkom východe, neoverujú šeky, ktoré dostávajú z Izraelu a Jordánska a neoznamujú o podozrivých operáciách štátnym orgánom. Mali by ich nahlásiť na základe zákona o praní špinavých peňazí, ktorí vstúpil do platnosti v roku 1996.

Podľa údajov denníka Le Monde, v čase prehliadky právneho oddelenia Société Genérale v decembri 2001, vyšetrovatelia objavili dokument vypracovaný právnikmi banky, ktorý upozorňoval na hrozbu trestného stíhania v súvislosti so šekmi. Tento objav pomohol predpokladať, že vyšší manažéri Seciété Genérale o probléme vedeli, ale neupozornili na neho príslušné orgány.

Samotný Bouton a jeho námestníci kategoricky popierajú, že vôbec niečo vedia o spomínanej schéme prania špinavých peňazí. Boutona dokonca obhajoval francúzsky minister financií Loran Fabius. „Spolu sme študovali a viem že je to čestný človek,“ vyhlásil minister.

Banka Société Genérale vyhlásila, že každý rok spracuje 3 milióny šekov, ktoré dostane zo zahraničia a jednoducho nemôže skontrolovať každý z nich. Banka tvrdí, že problém sa dá riešiť len na systémovej úrovni. Tento názor má aj Francúzska asociácia bánk. Už minulý týždeň požiadala centrálnu banku, aby určila presné pravidlá práce so šekmi, ktoré dostáva od korešpondenčných bánk. Francúzske ministerstvo financií sa týmto problémom zaoberá a hovorí o možných zmenách zákonov.