Slovenské daňové zákony sa opäť budú meniť. Vláda totiž v stredu schválila sériu noviel, medzi ktorými je aj zákon o dani z pridanej hodnoty, daňový poriadok, zákon o dani z príjmov a taktiež zákony o spotrebných daniach. Podnikatelia by sa tak mali dočkať napríklad zmien v systéme úhrady dane z pridanej hodnoty (DPH) pri firmách s nižším obratom, ale taktiež zmien v systéme udeľovania pokút pri prešľapoch pri uhrádzaní daní a podávaní daňových priznaní. Novely zákonov, ak ich schváli parlament, by mali nadobudnúť účinnosť od budúceho roka.

Zrejme kľúčovou zmenou z celého balíka je práve zmena systému úhrady dane z pridanej hodnoty malými firmami a živnostníkmi. Tí s ročným obratom nižším ako 75 tis. eur by totiž mali mať možnosť uhrádzať štátu daň z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľa. Novela umožní, aby dodávatelia mohli platiť daň z pridanej hodnoty až potom, čo im odberateľ zaplatí faktúru za tovary a služby. Odberatelia si tiež budú môcť uplatniť odpočty dane až po tom, keď faktúru uhradia. Daň z pridanej hodnoty by sa teda platila až na základe zrealizovaných platieb, a nie iba na základe faktúr, ako je tomu v súčasnosti. Využívanie novej formy platenia dane bude na dobrovoľnej báze a podmienkou pre podniky je, aby spĺňali limit obratu a neboli v konkurze alebo v likvidácii.

Úhrada dane z pridanej hodnoty až po prijatí platbu za faktúru je pritom súčasťou prvého sociálneho balíka vlády Smeru-SD. Premiér Robert Fico hovorí, že jeho kabinet sa k tomuto opatreniu odhodlal napriek tomu, že ohrozí finančné toky do štátnej pokladnice. Až 125 tis. platiteľov dane z pridanej hodnoty z celkového počtu vyše 200 tisíc totiž dostane možnosť uhrádzať daň neskôr a nie pri vystavovaní faktúry. „Dali sme prednosť zdravému podnikateľskému prostrediu aj za cenu ohrozenia finančného toku štátu,“ uviedol po stredajšom rokovaní kabinetu predseda vlády.

Pripúšťa pritom, že pri prerokúvaní návrhu v parlamente sa môže zdvihnúť limit obratu pre firmy, ktoré budú môcť tento režim úhrady dane z pridanej hodnoty využívať. V aktuálnom návrhu je stanovený na spomínaných 75 tis. eur za posledné zdaňovacie obdobie, mohol by sa zvýšiť napríklad na 100 tis. eur. V tom prípade by podľa Fica počet firiem, ktoré by mohli nový režim využiť, stúpol na 150 tisíc, čo by predstavovalo zhruba tri štvrtiny. Táto zmena však bude podľa premiéra otázkou ďalších diskusií v parlamente.

Pri novele zákona o dani z príjmov sa rezort financií zameral na opatrenia na podporu rozvoja kapitálového trhu. Konkrétne sa rozhodol oslobodiť od dane príjmy z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na burze a dlhodobého investičného sporenia pri splnení podmienok stanovených v zákone. Zároveň ministerstvo navrhuje zrušiť zdravotné odvody z výnosov z prevodu cenných papierov obchodovaných na burze.

Navrhované zmeny v zákone o správe daní, teda v tzv. daňovom poriadku, by mali podľa ministerstva financií motivovať daňovníkov k zodpovednejšiemu prístupu k plneniu si svojich povinností. Zavádzajú sa zmeny sankčného systému, ktorý by mal byť viac motivačný napríklad v tom, že sa umožní daňovníkovi podať dodatočné daňové priznanie 15 dní po oznámení daňovej kontroly. Týmto chce rezort docieliť, aby tí daňovníci, ktorí zistia, že urobili chybu, mohli pri zníženej sankcii túto chybu odstrániť aj po začiatku daňovej kontroly.

Zároveň sa však mení systém výpočtu pokút tak, že sa doň zavádza časový prvok. Jednoducho povedané, čím neskôr bude vyrubená dodatočná daňová povinnosť, tým vyššia bude sankcia od finančnej správy. Rezort financií hovorí o motivácii pre daňovníkov plniť si daňové povinnosti riadne a včas. Podnikateľské zväzy v rámci pripomienkového konania však kritizovali, že ide len o zvyšovanie pokút. Vzhľadom na zmeny v daňovom poriadku však ministerstvo priznáva, že možno očakávať aj pozitívne dopady na rozpočet verejnej správy. Ten však v súčasnosti nevie kvantifikovať. Nevie totiž odhadnúť, koľko daňových subjektov podá dodatočné daňové priznanie a o koľko sa zvýši ich daňová povinnosť a ani dobu, ktorá uplynie do podania dodatočného daňového priznania.

Novely zákonov o spotrebnej dani sú zase podľa rezortu financií súčasťou pokračujúceho boja proti daňovým únikom. V súvislosti so zavedením nových kontrolných známok predĺži rezort financií lehotu na dopredaj liehovín so starými kontrolnými známkami tak, aby obchodníci neboli poškodení. Zmeny by sa mali dotknúť aj zdaňovania tabaku, kde v súčasnosti najmä v súvislosti s predajom cigár dochádza k daňovým podvodom. Po novom by sa tak nemali zdaňovať na základe počtu kusov, ale podľa hmotnosti.