Malajzijské ministerstvo financií eliminovalo jednu z posledných bariér na trhu s cennými papiermi tým, že zrušilo 10%-nú daň, ktorú zo zisku museli odvádzať zahraniční investori. Táto daň bola súčasťou opatrení v období po ázijskej finančnej kríze v rokoch 1997-1998, kedy investori napríklad nemohli predávať akcie a deponovať finančné zdroje do zahraničných bánk. Malajzia chce uvedeným krokom opätovne motivovať investičnú komunitu, ktorá je vo vzťahu k tejto krajine už dlhodobejšie veľmi zdržanlivá a zároveň mieni úplne liberalizovať trh s cennými papiermi. Spomínané bariéry vznikali od septembra 1998, teda rok po začiatku ázijskej finančnej krízy. Premiér Mahathir Mohamad vtedy zaviedol veľmi tvrdé pravidlá s cieľom zastaviť špekulatívne obchody na akciových a devízových trhoch, ktoré podľa neho destabilizovali malajzijskú ekonomiku. Opatrenia boli údajne účinné, no ekonomický protekcionizmus izoloval Malajziu z procesov v rámci globálnej ekonomiky. Na druhej strane je však pravda aj to, že ázijská kríza nepostihla malajzijskú ekonomiku do takej miery, ako napríklad Indonéziu, Thajsko, prípadne Filipíny.

Momentálne je ale Malajzia pod silným tlakom poklesu hospodárskeho rastu v USA. Podľa už revidovaného odhadu sa očakáva, že dynamika tempa rastu malajzijskej ekonomiky sa zníži z očakávaných 7% na 5-6%. Ázijské ministerstvo financií však tvrdošijne odmieta navrhované swopové dohody, ktoré by mali podľa Medzinárodného menového fondu chrániť ázijské meny pred už spomínaným hospodárskym poklesom v Spojených štátoch.

Malajzijská mena – ringgit je fixovaná pevným kurzom 3,80 k USD a mimo krajiny nie je konvertibilná.

Napriek tomu sú najnovšie opatrenia malajzijskej vlády pri uvoľnení kontroly nad finančným trhom prijímané síce pozitívne, no s nemalou dávkou opatrnosti. Merrill Lynch svojej analýze uvádza, že v Malajzii existujú dve zásadné riziká – pokles tempa ekonomického rastu a veľmi slabá kultúra riadenia malajzijských podnikov a firiem.