Vlády sú v podstate inflačné inštitúcie, pretože inflácia je lákavým prostriedkom pre získanie príjmov štátu a skupín, ktoré štát uprednostňuje. Pomalé a isté ovládnutie sa využilo na: a) produkovanie inflácie a b) socialistickému riadeniu celej ekonomiky. Tieto dve vety najstručnejšie charakterizujú monografiu Murraya Rothbarda Peníze v rukou státu s podtitulom Ako vláda zničila naše peníze, ktorú na knižné pulty priniesol pražský Liberální institut. Jeho publikácie na Slovensku rozširuje Nadácia F. A. Hayeka.

V predslove protagonistov Liberálního institutu Dana Šťastného a Josefa Šímu autori upozorňujú, že peniaze neznamenajú pre ľudstvo len pokrok, ale stali sa nástrojom, prostredníctvom ktorého štát požiera polovicu bohatstva vytvoreného ľuďmi. Potrebuje na to jednoduchú inštitúciu – centrálnu banku. Tá z ničoho vytvára peniaze, ktoré natlačí. Potom ich požičiava vláde, podnikom, vlastným spolupracovníkom, komerčným bankám. Používajú sa na to zložité slovné spojenia ako repooperácia, diskontná sadzba a iné. Často sa vytlačenými peniazmi zachráni banka, alebo štát, ktorý nie je schopný viac obyvateľom skonfiškovať na daniach. Za všetky tieto úkony centrálna banka inkasuje úroky a iné výhody. Spolupracovníci centrálneho bankára produkujú vedecké štúdie a vyučujú na štátnych školách kde šíria povesť o neomylnosti a nevyhnutnosti centrálneho bankovníctva.

Centrálnemu bankárovi sa podniká dosť jednoducho. Za vytlačené peniaze si môže nakúpiť ľubovoľný počet automobilov, drahých kravát, oblekov, golfových palíc a tenisových rakiet, aby mohol hrávať s ministrom financií. Môže ich kúpiť toľko koľko núl natlačil na bankovku. Kto by takto nechcel podnikať? V podnikaní centrálneho bankára sa nedá prerobiť.

Štátny monopol na poskytovanie určitých služieb vytvára monopolné zisky. Štátny monopol na falšovanie peňazí je hodný zavrhnutia. Predstavuje fatálne narušenie trhovej koordinácie a spôsobuje plytvanie zdrojmi a má na svedomí prerozdeľovanie bohatstva od aktívnych členov spoločnosti k parazitom. Nevymysleli si to všetko len liberáli? Podľa zákona má centrálna banka dbať na cenovú hladinu. Mena sa považuje za tým kvalitnejšiu, čím menej sa mení jej kúpyschopnosť. V dobách bez centrálnej banky by mali ceny kolísať viac, ako v období keď už funguje.

V praxi je to úplne naopak. Po vzniku Federálneho rezervného systému v USA v roku 1913 sa inflácia niekoľkonásobne zväčšila. Pri pohľade na graf vývoja inflácie v USA v rokoch 1750 – 2000 čitateľ onemie v úžase ak prudko rastie inflácia od roku 1913. Zamyslí sa nad slovami apologétov, podľa ktorých je hlavným dôvodom existencie centrálnej banky zabezpečovanie cenovej hladiny.

Kniha M. Rohbarda je hodenou rukavicou zástancom štátom riadeného bankovníctva cez centrálnu banku. Kniha sa snaží populárnym spôsobom vysvetliť ako funguje peňažný systém. Verejnosti ukazuje, že to o čom sa hovorí ako o veľmi odbornom probléme, je zahmlievanie frázami, ktoré zakrývajú skutočné ciele súčasného peňažného usporiadania.

Výklad M. Rotbarda pokrýva všetky významné aspekty peňazí: od dôvodu a spôsobu ich vzniku a princípov ich fungovania až po identifikáciu prekážok pre ich zneužívanie, cez ich postupné odstránenie.

M. Rothbard má aj svojho pokračovateľa. Jorg Guido Hulsmann napísal doslov k publikácii, v ktorom sa zaoberá nedávnymi udalosťami. Doslov dostal príznačné pomenovanie – Krásny nový svet papierových peňazí. Rothbardov majstrovský rukopis poukazuje na jednu základnú axiómu. Je úplne jedno koľko peňazí je určených na výmenné operácie. Akékoľvek množstvo peňazí stačí na akúkoľvek obsluhu akýchkoľvek tovarov. Väčšie množstvo peňazí spôsobí len to, že tovary sa budú predávať za vyššie ceny. Spotrebiteľovi je úplne jedno aké sú ceny. Ak je v obehu menej peňazí, peňažné príjmy všetkých sú nižšie.

Autor doslovu si všíma najnápadnejší hospodársky fenomén posledných rokov, ktorým je zdanlivo nekonečný rast cien akcií na burze, ktoré stratili akýkoľvek kontakt s reálnymi výnosmi podnikov. Za normálnych okolností vždy existuje súvislosť medzi cenou akcie a reálnym výnosom. Preto si autor doslovu kladie otázku: Stala sa burza pyramídovou hrou? Akcie stúpajú len preto, lebo ďalší investori budú očakávať, že akcie stúpnu ešte viac. Akonáhle sa nenájdu ďalší kupujúci, burza sa zrúti ako domček z karát. ČO dovoľuje investorom vkladať čoraz viac peňazí do akcií? Odpoveď je opäť jednoduchá. Je to Federálny rezervný systém, ktorý vydáva čoraz viac peňazí, ktoré sa dajú vložiť do akcií.

Publikácia M. Rorhbarda je dobrým osviežením najmä pre tých, do ktorých pravidelne nalievajú abecedu J. M. Keynesa. Podľa nej ekonomika nie je trhom, ale štátnymi zásahmi. Dan Šíma a Josef Šťastný preto už v predslove nezabúdajú dodať: Centrálni bankári všetkých krajín, čítajte!

(Autor je externým dokotorandom Prognostického ústavu SAV)