Skupine vedcov podporovanej Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), ktorá pracuje dnom i nocou v laboratóriách po celom svete, sa podarilo urcit genóm vírusu SARS (tažký akútny syndróm dýchacích ciest). Tento fakt je dalším stupienkom k vcasnému rozpoznaniu choroby, zhotoveniu diagnostickej testovacej látky a mílovým krokom k možnosti co najrýchlejšie získat vakcínu. Tažký akútny syndróm dýchacích ciest je najnovšou epidémiou, ktorá hrozí ludstvu. Choroba sa nadalej šíri svetom, pocty ludí, ktorí jej podlahli vo vyše dvadsiatich krajinách sveta rastie z týždna na týžden o približne pätdesiat úmrtí. A to napriek všetkým informáciám, ktoré sa spolu s chorobou šíria, napriek opatreniam a návrhom, ktoré WHO vzhladom na šírenie vírusu odporucila. Ludstvo zatial nepodlieha panike. Hoci ázijské krajiny už hlásili okrem strát na životoch aj straty na burzách, obchode a v ekonomike cestovného ruchu.

SARS je novým produktom v palete vírusových chorôb. Preto má takú publicitu a pozornost medzinárodného tímu vedcov a výskumníkov.

Prednedávnom sa svetová tlac venovala BSE, co je tiež už dost populárna skratka. Takzvanú chorobu šialených kráv sa darí udržat na uzde aj vdaka tomu, že nielen výrobcovia a producenti, ale aj spracovatelia mäsa dodržujú prísne opatrenia na zabránenie šírenia choroby. Skutocne už iba z casu na cas sa objavia správy o tom, že ten-ktorý chovatel musel vyhubit stádo dobytka.

Správa o tom, že v polovici apríla v Kongu na horúcku z vírusu ebola zahynulo 123 ludí, sa objavila iba na webovej stránke WHO. Situáciu v dedine Ndjoukou v provincii Kéllé sleduje tím dobrovolných pracovníkov Cerveného kríža.

Každých pät minút

Pritom na svete existujú choroby, na ktoré umierajú ludia po miliónoch. Každých pät minút zomrie v Afrike jeden clovek na AIDS. Pocet infikovaných ludí sa rovná císlu 42 miliónov. V minulom roku na AIDS – zlyhanie imunity – zomrelo na celom svete 3,1 milióna ludí, z toho vyše 610-tisíc detí pod pätnást rokov. Každý rok sa infikuje vírusom HIV pät miliónov dalších ludí.

Proces šírenia vírusu HIV je už natolko známy, že ho netreba opakovat. Nemožno povedat, že by sa WHO ci iné organizácie, ako aj globálne celosvetové fondy nesnažili pomáhat nielen Afrike, ale všetkým rozvojovým krajinám bojovat s touto chorobou.

„Nechcem vediet, ci mám, alebo nemám vírus HIV. Dnes som sa dožil 39 rokov a štatisticky budem žit ešte desat rokov. Zomriem tak ci tak, ci už sú k dispozícii dobré lieky alebo nie,“ to je názor Innocenta z Kigaly v Rwande.

Rwanda v týchto mesiacoch získala vyše osem miliónov dolárov z Globálneho fondu pre boj proti malárii, AIDS a tuberkulóze. Táto africká „krajina tisícich vrcholov“, ktorá hranicí s Tanzániou, Burundi, Kongom a Ugandou získala grant najmä preto, aby takých „apatických a pasívnych“ obcanov, ako je 39-rocný Innocent, presvedcila. Peniaze sú urcené na rekonštrukciu a dostavbu existujúcich zdravotníckych centier, ktoré by mali slúžit na pomoc všetkým ôsmim miliónom obcanov Rwandy. Vláda krajiny sa zaviazala, že za tieto financné prostriedky vyškolí aspon tri štvrtiny zdravotníckych pracovníkov a nakúpi potrebné liecivá.

V ostatných rokoch sa AIDS zacalo vo velkej miere šírit aj v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu spolu s dalšou chorobou z chudoby – tuberkulózou.

Chudoba – prícina i následok

Zatial však iba v subtropickej Afrike. Svetová zdravotnícka organizácia plánovito už celé desatrocia bojuje proti malárii, vymýšla a organizuje globálne programy pre tú cast Afriky, ktorá je najviac postihnutá chorobou, podporuje financne mnohé projekty, ktoré by mali pomôct. Zatial však bezúspešne.

Parazit, ktorého prenáša komár Anopheles, zatial vítazí. Komár poštípe cloveka, „odovzdá“ mu zárodky parazita do organizmu a tie sa v ludskom tele usadia v peceni, odkial napádajú cervené krvinky. Zárodok sa v cervenej krvinke rozpadne a napáda dalšie krvinky. Toto rozmnožovanie parazitov – plazmódií – v tele cloveka sa prejavuje najprv zimnicou a potom dlho trvajúcimi horúckami. Po prvom záchvate nasleduje krátka pauza na zotavenie, avšak je to ticho pred búrkou. Dalšie záchvaty a množenie parazitov pokracuje. Každých tridsat sekúnd zomrie v Afrike jedno dieta na následky rozšírenej malárie. Tropická malária poškodzuje totiž aj mozog, pecen ci crevá.

Asi štyridsat percent obyvatelov zemegule, najmä tých, ktorí žijú v najchudobnejších krajinách sveta – v tropickej a subtropickej Afrike – by sa malo obávat malárie. Jeden milión ludí v Afrike rocne umiera na maláriu a 300 miliónov ludí rocne ochorie na jednu z foriem tejto choroby.

Malária je dnes považovaná za chorobu z chudoby, ale aj za prícinu chudoby. WHO stopuje priame a nepriame náklady na jej liecbu. Medzi nepriame náklady môžeme zapísat nielen nízku produktivitu práce, ale aj obavu investorov venovat financné prostriedky na rozvoj krajine, kde sa každý môže nakazit. V prípade Afriky je prítomnost mnohých chorôb a najmä možnost nákazy priamo úmerná nedostatocne využívaným možnostiam ekonomického rozvoja krajiny. Priepast medzi prosperitou krajiny s rozšírenou maláriou a krajiny, kde je malária neznámou chorobou, je privelký a rozširuje sa každý rok.

Privelká pokuta

Ekonómovia považujú maláriu za pokutu, ktorú musia rozvojové krajiny platit. Pokuta v podobe nízkeho rastu hrubého domáceho produktu je však pre mnohé rozvojové krajiny príliš velká.

V prvom rade sa nerozvíja napríklad cestovný ruch, prípadne možnosti tohto odvetvia nie sú naplno využité. Safari je stále pre mnohých bohatých Európanov iba jedna z možností „adrenalínových“ dovoleniek. Bez cestovného ruchu sa nedokáže naplno rozvinút obchod a služby, takže sa do týchto krajín nehrnú ani investori. Domáci farmári uprednostnujú pestovanie plodín na vlastnú spotrebu, prípadne sa vyhýbajú pestovaniu takých plodín, ktoré vyžadujú žatvu práve v období najväcšieho výskytu komárov.

Mnohé africké krajiny sa už aj vdaka pomoci vyspelých krajín a WHO poucili, že musia vynakladat enormné úsilie na boj s maláriou, musia byt ovela pružnejšie v pomoci obyvatelstvu. To nie je len organizácia zdravotníckych stredísk, ale aj možnost obcanov získavat zlavy na moskytiéry, lieky a podobne. Zredukovat humánne a sociálno-ekonomické náklady, ktoré sú v podstate zároven nevycíslitelnými stratami krajín tropickej a subtropickej Afriky, sa snaží už od roku 1998 program Roll Back Malaria, ktorý podporuje okrem WHO takisto UNICEF, Svetová banka a dalšie organizácie.

Problém však spocíva aj v liecbe malárie. Na mnohé doteraz používané lieky sú už pacienti rezistentní a na moderné prípravky obyvatelia týchto krajín nemajú dostatok penazí. Nielen to, ani štátny rozpocet celej krajiny nezodpovedá nákladom na liecbu všetkých infikovaných. Farmaceutické firmy, ktoré vyrábajú antimalariká, majú síce špeciálnu cenovú politiku pre africké krajiny, ani tá však nezodpovedá financným mož-nostiam daných krajín. Navyše, zázracný liek na maláriu zatial neexistuje.

Napokon, nejde iba o maláriu, ale aj o AIDS a tuberkulózu.

Opät na postupe

Zatial co AIDS je chorobou, ktorú ludstvo pozná iba niekolko desatrocí, tuberkulózu si píše do kroník storocia. Napriek tomu sa jej obyvatelia Zeme, ktorí lietajú na Mesiac a posielajú sondy na Mars, nevedia zbavit. Dokonca zaznamenávajú nové prípady šírenia nákazy.

K rozšíreniu tuberkulózy prispievajú najmä hygienické pomery a úroven výživy. Žial, s jednotlivými prípadmi sa stretávame už aj v krajinách strednej a východnej Európy, Slovensko nevynímajúc. V minulosti sme tuberkulózu (TBC) poznali ako chorobu chudobných. Prvý raz izoloval pôvodcu nákazy v roku 1882 Robert Koch a bacil dostal meno Mycobacterium tuberkulosis.

Tuberkulózny bacil sa do organizmu cloveka dostáva vzdušnou cestou, pri vdýchnutí. Takže sa prenáša kýchaním, kašlom, prachom, vykašliavaním spúta. Ohrozený je najmä clovek, ktorý je viacnásobne vystavený infikovaniu, pretože až opätovné infekcie a cerstvé ložiská na plúcach spôsobujú rozšírenie bacila do organizmu. Preto je nevyhnutné cloveka, ktorý má tuberkulózu, izolovat, aby chorobu, ktorá zacína nenápadne – zvýšenou teplotou, nechutenstvom do jedla, únavou – nerozširoval.

WHO v marci tohto roku uverejnila správu, že už desat miliónov pacientov na celom svete, u ktorých bola diagnostikovaná tuberkulóza, bolo úspešne liecených a ošetrovaných podla stratégie kontroly DOTS. Táto skratka znamená stratégiu piatich bodov, prvkov, ktoré musí daná krajina a pacient splnit, aby zodpovedali pravidlám DOTS, ktoré pred desiatimi rokmi zaviedla WHO a program nazvala Globálna kríza. Co sa skrýva za DOTS? Ide napríklad o vládnu kontrolu šírenia choroby, o povinnost vyšetrovania spúta, povinného ošetrenia a sledovania pacienta, ktorý dostane potrebné lieky, ako aj o ohlasovaciu povinnost.

Medzi krajiny, nazvime ich „tažkotonážnymi“ v oblasti tuberkulózy, sú najmä India, Cína, Indonézia, Bangladéš, Nigéria, Pakistan, Južná Afrika, Filipíny, Ruská federácia, Etiópia, Kena, Kongo, Vietnam, Tanzánia, Brazília, Zimbabwe, Thajsko ci Kambodža.

Generálna riaditelka WHO Gro Harlem Brundtlandová povedala, že vdaka tomuto programu sa vo svete podarilo zachránit milióny životov a pozastavit šírenie nákazy. „Teraz však musíme akcelerovat náš úspech. Azda za tri roky by sme mohli pomocou programu DOTS v 22 najpostihnutejších krajinách, v ktorých sa objavuje až osemdesiat percent všetkých prípadov tuberkulózy, významne zredukovat šírenie nákazy a výskyt smrtelných prípadov,“ oznámila na nedávnej tlacovej besede G. H. Brundtlandová.

V Cíne a Indii, kde sa vyskytuje spolu vyše 40 percent všetkých tuberkulóznych prípadov, dosiahli významný pokrok v liecbe tejto choroby, sledovaní jej výskytu a najmä zachytení nových prípadov.

Epidémia tuberkulózy, naopak, rastie v tropickej Afrike a je velmi spriaznená s výskytom AIDS. V mnohých afrických štátoch sa epidémia TBC šíri mimoriadne rýchlo, napríklad oproti roku 1980 pocet nových prípadov v minulom roku vzrástol štvornásobne. Ludstvo si nemôže dovolit „pustit“ do vzduchu dalšie vírusy a bacily. Nevie si totiž poradit s tými, ktoré pozná už roky. Podla odhadov Komisie WHO pre makroekonomiku a zdravotníctvo by mali najvyspelejšie krajiny do roku 2005 minút vyše 38 miliárd dolárov na to, aby sa podarilo pretat bludný kruh chorôb a chudoby na Zemi.