Jedným z najzaujímavejších objavov v dejinách populárnej hudby je nápad spojit dobrú melódiu s efektným a vzrušujúcim obrazom. Zrodil sa hudobný videoklip. O priekopnícku cinnost v tomto smere sa pokúšali legendárni The Beatles. Prvý videoklip so všetkým, co k nemu patrí, však nakrútili až priaznivci známej skupiny The Queen v roku 1976. Išlo o klip k hitu Bohemian Rapsody. Nakrúcanie trvalo štyri hodiny a nahrávacia spolocnost don investovala 4 500 libier.

O niekolko rokov neskôr sa hudobný videoklip stal dôležitou súcastou reklamy k hudbe interpreta alebo hudobnej skupiny. V tomto smere slúži dodnes nielen záujmu diváka, ktorý má rád, ked sa na obrazovke nieco deje, ale najmä ako prostriedok na zvýšenie predaja hudobných nosicov, co platí zatial len v technicky vyspelom svete.

Nové príležitosti

Videoklipové preteky sa naplno rozbehli v roku 1984. Televízny hudobný kanál MTV potreboval vzrušujúcu a profesionálne odvedenú hudobnú „potravu“ pre milióny divákov na svete. Necudo, že nastal nevšedný rozvoj hudobného priemyslu, ktorý do nakrúcania videoklipov investoval prvý balík v hodnote 60 miliónov dolárov. Svetové vydavatelstvá si uvedomili potrebu tvorby videoklipov aj za cenu velkých výdavkov. Správne vycítili, že investované peniaze sa im onedlho so ziskom vrátia. Dnes sa náklady na výrobu videoklipov rátajú na stá milióny dolárov.

Hudobný priemysel novej epochy ponúkol množstvo pracovných príležitostí. Uplatnili sa najmä režiséri, scénaristi, kameramani, tanecníci, choreografi a komparzisti. Dokonale zorientovaní v novej situácii rýchlo bohatli, vznikali nové hudobné televízie, kde mali výbornú príležitost propagovat svoju tvorbu. Komercné hudobné stanice MTV, VIVA a dalšie velmi dobre vedeli a dodnes vedia, že sledovanost ich programov cielovou skupinou, teda ludmi, ktorí hudbu kupujú, je mimoriadne vysoká.

Koniec pasivity

Vznikom videoklipu hudba prestala byt pasívnym médiom urceným len na pocúvanie. Vizualitou sa zaktivizovala natolko, že si vyžadovala vnímavého, komplexného cloveka rovnako ako film. Celý hudobný svet sa ocitol v stave prítažlivej inšpirácie. Odborníci zistili, že vo vyspelom svete hudobný videoklip zvyšuje predaj albumov až o 20 percent. „Ked sa Madonna ocitne desat ráz za den na obrazovke MTV, je isté, že sa predá velké množstvo jej hudobných nosicov. Problémom Slovenska v tomto smere zostáva velmi malý trh,“ hovorí režisér, scenárista a niekedy aj kameraman Karol Vosátko, ktorý nakrútil 39 slovenských hudobných videoklipov.

Dnes je v priemysle svetových videoklipov dôležité najmä to, aby sa interpret v troj- až štvorminútovej piesni objavil co najcastejšie a vyzeral co najlepšie. Nie náhodou sú v kurze najmä krásni speváci, spevácky, skupiny, bezchybní tanecníci a sporo odeté tanecnice, ktoré sa vedia eroticky predat. Interpreti a tvorcovia sa z velkej casti stali produktmi novej videoklipovej kultúry.

K najnovším fenoménom patrí spájanie piesní s filmom, z ktorého prípadne vznikne videoklip zostrihaním. Ideálne to vyšlo v prípade filmu Titanic a piesne My Heart Will Go On v podaní Celine Dionovej. Klišé všetkých druhov je v súcasnosti nielen povolené, ale priam vítané. Obrazovky hudobných kanálov patria tancujúcim, život milujúcim, zdravím prekypujúcim a usmievajúcim mladým ludom. Život je jednoducho úspech a zábava.

Kvadratúra kruhu

Kde presne sa v porovnaní so svetom dnes pohybuje slovenská videoklipová kultúra? Dlhé roky bola v absolútnom závoze, videoklipy tretotriednych zahranicných umelcov vyzerali ako umelecké diela v porovnaní s obrázkami k piesnam našich socialistických hudobných špiciek. Po roku 1989 zacali aj na Slovensku hudobní tvorcovia sporadicky nakrúcat podobným štýlom ako vo svete. V posledných rokoch však coraz viac narážajú na problém nedostatku penazí. „Casto rozmýšlame nad tým, ci má videoklip praktický zmysel. Je to však súcast svetového štandardu. Ak by sme hudobnej skupine videoklip neurobili, mala by pocit, že vydavatelstvo nieco neplní,“ konštatuje Jozef Stopka z vydavatelstva Universal Music.

Najsilnejším argumentom proti nakrúcaniu videoklipov je malá možnost prezentovat ich na obrazovke. Markíza má hitparádu Deka Hity, STV Sedmicku. Zanikli však stanice VTV a Luna, ktoré vysielali ovela viac hudobných programov. Navyše, v STV skoncila hudobná relácia Triangel s cesko-slovenskou pôsobnostou. Deficit v tomto smere trochu nahrádza hudobný kanál Music Box, kde sa objavuje aj slovenská hudba. Music Box však uprednostnuje zahranicné skupiny. Z mála slovenských, casto nekvalitných videoklipov, by nevyžil.

„Po slovenských hudobných videoklipoch niet dopytu. Výroba je drahá, ekonomická situácia mládeže – najväcších spotrebitelov hudby – slabá. Dalším faktorom je castá zmena hudobných žánrov. V 90. rokoch išla do úzadia rocková hudba a vplyvom anglo-amerických skladieb klesal záujem o slovenskú populárnu hudbu,“ konštatuje K. Vosátko.

J. Stopka z Universalu hovorí, že hudobný videoklip u nás jednoducho nehrá takmer žiadnu úlohu. Nefunguje poriadne už ani jeho reklamná funkcia, teda to, že vdaka videoklipu sa zacne album výrazne predávat. Kedysi, ked videoklip vyhral Deku, okamžite bolo jasné, že sa predá dalších tisíc nosicov. Dnes to už vôbec neplatí. „V bývalom Ceskoslovensku predávali známi umelci 400- až 500-tisíc kusov svojich albumov. V súcasnosti je na Slovensku umelec štastný, ak predá 6-tisíc cédeciek,“ hovorí K. Vosátko.

Bumerangový efekt

Napriek tomu, že reklamné stimulacné efekty neprinášajú želané ovocie, možno povedat, že videoklip je štandardom každej zmluvy s kapelou. Na Slovensku platí nepísané pravidlo, že každá hudobná skupina má nárok na svoj prvý videoklip. Druhým nepísaným pravidlom však je, že další sa snaží zabezpecit si svojpomocne alebo pomocou známostí ci sponzora.

Vydavatelstvo zaplatí videoklip, prípadne reklamu. Zinkasovaná suma penazí za predaj hudobného nosica však nepostacuje. Preto sa zužuje množstvo po slovensky vydávaných interpretov, klesá pocet predaných slovenských nosicov hudby a nakrúca sa menej videoklipov.

Ak chce byt slovenský hudobník na obrazovke, snaží sa poradit si, ako vie. Problémom nakrúcania videoklipov je totiž nedostatok financií. Preto slovenské videoklipy nedosahujú požadovanú kvalitu. Kedže mnohí tvorcovia nenakrúcajú na film, klip nie je predajný vo svete. „V prípade Slovenska ide o uzatvorený kruh. Hudobné skupiny chcú nakrúcat takmer zadarmo, placú nad neochotou vydavatelov, tí argumentujú nerentabilnostou, tvorcovia zas nemajú peniaze na kvalitný filmársky materiál, diváci sa stažujú, že nevidia umelecky hodnotné slovenské klipy,“ vysvetluje K. Vosátko.

Na Slovensku pôsobí niekolko sietových vydavatelstiev. Ide najmä o Universal Music, Sony Music Bonton, Emi Monitor, BMG a dalšie. Sú to vlastne pobocky svetových vydavatelstiev. Na Slovensku majú zastúpenie, pricom vydávajú vytypovaných svetových hudobných interpretov. Zároven produkujú aj slovenskú hudobnú tvorbu, v mnohých prípadoch ju financujú zo zisku z predaja zahranicných hudobných skupín a spevákov.

„Videoklip je ešte stále jeden z marketingových prostriedkov na podporu predaja. Jeho úcinok je však slabý. Napriek tomu klipy nakrúcame dalej a myslím si, že neprestaneme, pokial ich bude vysielat televízia,“ hovorí marketingová manažérka vydavatelstva BMG Lenka Slaná. Problém však vidí v poklese lokálneho predaja hudobných nosicov v posledných rokoch. Preto vydavatelstvo investuje menej do videoklipov. Jednoducho, sú nenávratnou položkou.

Slovenských hudobných videoklipov ubúda. Niektorí tvorcovia ich robia doslova na kolene. „Ak ide o nárocnejšie videoklipy, investujeme urcitú sumu. Ked však hudobné skupiny nie sú na Slovensku komercne áckové, musia si výrobu videoklipu dofinancovat. Bud samy, alebo pomocou sponzora,“ dodáva L. Slaná.

To je aj prípad skupiny Le Payaco, ktorá má sponzorskú zmluvu s financne silnou firmou. Napriek tomu na videoklipy zhánali peniaze už dávnejšie. „Videoklipy nám nakrúcal zadarmo skvelý kamarát Viliam Csino. Ostat-né peniaze sme všelijako dávali dokopy spolu s manažérom,“ prezrádza spôsob postupu všetkých mladých kapiel spevák Tomáš Slo-boda. Dôležité je len mat mladého a podobne zapáleného kamaráta s umeleckými ambíciami, ktorý spraví všetko zadarmo. Kvalita produktu je však diskutabilná.

Videoklip je záležitostou trendu. Každý ocakáva svetovú úroven toho-ktorého žánru na televíznom kanáli. Nikoho však nezaujímajú vstupy do výroby videoklipu. „Tvorcovia na Slovensku už dlhý cas fungujú v nepomere: nízke financné vstupy im neumožnujú vytvárat kvalitu, ciže nakrúcat na filmový materiál, pracovat s animáciou, ktorá je velmi drahá. Ak sa v tomto smere nezlepšia podmienky, nezbavíme sa nálepky „slovenský videoklip“, cím sa myslí kvalita tretej kategórie,“ tažká si K. Vosátko.

Ceny klesajú

Je paradoxné, že videoklipov napriek hundraniu umelcov a vydavatelstiev až tak neubúda. Nedostatok financií totiž vyvažuje možnost nakrúcat videá vdaka z roka na rok lacnejšej technológii. Ešte pred niekolkými rokmi bol štandardný videoklip za 150-tisíc korún a dnes je to okolo 30- až 50-tisíc korún. Teoreticky si hocikto môže kúpit kameru za 50-tisíc korún s úmyslom vyrábat obraz k hudbe. Výsledný produkt je však casto brakový. Preto skutocne kvalitných, európsky štandartných videoklipov vzniká coraz menej. Pred štyrmi rokmi šokovala Katarína Hasprová, ktorá si najala známeho tvorcu Filipa Renca a za video k piesni Isabel údajne zaplatila 600-tisíc korún.

Matematika pri investovaní do videoklipov na Slovensku je jednoduchá. Všetko závisí od predaja nosicov interpreta, ktorý však neustále klesá. Ak niekto predá 2 500 nosicov, môže si dovolit videoklip za 30- až 40-tisíc korún. Sú však i výnimky, aké pred tromi rokmi urobilo vydavatelstvo EMI-Monitor zacínajúcemu spevákovi Robovi Rappovi. Do jeho prvého videa Macka túlavá investovalo 60-tisíc korún, co sa však, prirodzene, zatial nevrátilo. Špickoví interpreti presahujúci hranicu predajnosti 10-tisíc nosicov si môžu dovolit drahšie videoklipy – až za 150-tisíc korún. Napríklad Jana Kirschnerová nakrúca približne za 100-tisíc korún.

Ostatní sú odkázaní na svojpomoc, na kamarátov ci na sponzorov. Tí sa však do trhovo slabej hudobnej slovenskej sféry privelmi nehrnú. Iná situácia je vo vyspelých krajinách. Napríklad vo Švédsku pôsobí niekolko velkých a úspešných koncernov (Volvo, Ericsson, Švédska ocel atd.). Každý z nich sponzoruje svoje hudobné hviezdy. Ide pritom o obrovské peniaze, ktoré si môžu odpisovat z daní. Súcasné Slovensko si na nieco podobné ešte dlhší cas pocká.