Pád kurzu amerického dolára centrálne banky ázijských krajín – najväcších investorov do dolárových aktív napovedá, že sú pre výberom. Budú pozorovat ako sa znižuje hodnota ich vkladov, alebo prevedú cast aktív do iných mien a ohrozia vývoj ekonomík, ktoré sú ich obchodnými partnermi.

Ázijskí investori, medzi najväcších patria centrálne banky, hrajú prvoradú úlohu pri podpore kurzu amerického dolára, pretože investujú do dolárových aktív. Americké doláre sú nielen bezpecnou investíciou, ale ich nákup umožnuje centrálnym bankám znižovat kurzy národnej meny a stimulujú export do USA. Táto menová politika ich stojí coraz viac.

V poslednom roku kurz amerického dolára klesol vo vztahu ku všetkým národným menám, predovšetkým ku vztahu k euro. Pred kurzu amerického dolára voci takým menám takých krajín ako napríklad Thajsko, Južná Kórea a Taiwan, bol nepatrný. Meny niektorých ázijských krajiny dokonca zlacneli, najmä ak sa ich kurz porovná s košom mien krajín, ktoré sú ich základnými obchodnými partnermi. Sprievodným javom pádu kurzu je postupná draženie zahranicného dlhu a zrýchlenie inflácie, ktorí môžu prinútit centrálne banky zvýšit úrokové miery.

Niektorí ekonómovia tvrdia, že prostriedky za ktoré sa kupujú vládne dlhopisy USA, a v konecnom dôsledku sa nimi financuje americký deficit, bolo by lepšie investovat do národnej ekonomiky.

Podla hodnotenia analytikov, asi 75 % rezerv ázijských centrálnych bánk sa vložilo do dolárových aktív, vo väcšine prípadov do vládny dlhopisov USA. Medzicasom euro, ktoré stúplo od zaciatku roku 2002 voci americkému doláru o 22 %, coraz viac zaujíma investorov. Centrálne banky ázijských krajín a iných krajín zvycajne nehovoria o svojich investíciách, medzinárodní pozorovatelia devízových trhov tvrdia, že ázijské krajiny coraz viac zvyšujú podiel euro v svojich rezervách. Súcasne však neprestali vkladat peniaze do USD. Podla hodnotenia londýnskej analytickej skupiny Cross Border Capital, ktorá sleduje cinnost centrálnych bánk, rast investícií do amerických vládnych obligácií bol v druhom polroku 2002 najmä vdaka centrálnej banke Japonska, Cíny a Kórey a iných krajín regiónu. Kvôli tomu, hovorí James Malcolm, devízový analytik singapúrskeho oddelenia J. P. Morgan Chase, „ázijské meny nestúpli tak, ako by mohli stúpnut.“

Ázijské centrálne banky nemajú príciny, kvôli ktorým by „vystúpili“ z devízových pozícií. Snažia sa oslabovat hodnotu domácej meny, aby stimulovali export. Práve tento model umožnil ázijským „tigrom“ stat sa plnohodnotným úcastníkom svetovej ekonomiky. „Ázia súhlasí nakupovat vládne obligácie a podporovat silný kurz amerického dolára a USA súhlasia nakupovat ázijské služby a tovary,“ tak vidí situáciu William Belcher, analytik J. P. Morgan Chase v Hongkongu.

Avšak svet sa zmenil. Cínsky juan naviazaný na americký dolár, pomáha vyššej konkurencieschopnosti cínskych tovarov. Cína hrá dôležitú úlohu v svetovej ekonomike kvôli rastu výrobných kapacít a zvyšovaniu objemu zahranicných investícií.

Chistopher Wood zo spolocnosti CLSA Emergin Markets si myslí, že ázijské centrálne banky by mali posilnit svoje meny, pretože to posilní kúpyschopnost spotrebitelov a zodpovedá to tendencii, podla ktorej sa Ázia stane novým motorom svetovej ekonomiky.