Lisabonská stratégia prispieva k zlepšeniu ekonomiky EÚ

Európa bude musieť v budúcom cykle Lisabonskej stratégie pristúpiť k ďalším hospodárskym reformám, a to tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov

Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prispieva k zlepšeniu výkonu hospodárstva Európskej únie (EÚ). Vyplýva to zo správy Európskej komisie (EK) o hospodárskych reformách v Európe. „V dôsledku štrukturálnych reforiem sa začína zvyšovať potenciálny budúci rast a zlepšuje sa dlhodobá perspektíva prosperity,“ uvádza sa ďalej v správe. Niektoré členské štáty podľa správy reagovali na reformy oveľa aktívnejšie ako ostatné, pričom za posledných dvanásť mesiacov sa už prejavili aj určité znaky „únavy“. Ako ďalej pokračuje správa, Európa bude musieť v budúcom cykle Lisabonskej stratégie pristúpiť k ďalším hospodárskym reformám, a to tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov, aby bola schopná znášať dôsledky turbulencie na svetových finančných trhoch a zvyšovania cien komodít. Správa EK prináša viacero nových politických iniciatív, ktoré umožnia na tieto výzvy reagovať a zároveň posilnia snahu Európy ovplyvniť proces globalizácie a zohľadniť ho pri svojom konaní. Správa bude predložená na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2008.

V dokumente sa taktiež uvádza, že rozsiahle reformy uskutočnené v minulých rokoch pomohli Slovensku naštartovať rast hrubého domáceho produktu (HDP) a zamestnanosti. Ekonomický rast by mal v tomto roku zrýchliť na 8,7 % z vlaňajších 8,5 %. Miera zamestnanosti vlani vzrástla na 59,4 % z úrovne 57,4 % evidovanej v roku 2005. Tento ukazovateľ však aj naďalej ostáva pod priemerom EÚ. Miera nezamestnanosti sa v minulom roku znížila na 13,4 % z 16,3 % v roku 2005. EK ďalej poukazuje na zotrvávajúce výrazne regionálne rozdiely, ako aj oblasti, na ktoré by sa mala slovenská vláda zamerať. Medzi tie patria informačná spoločnosť, výskum a vývoj, inovácie, podnikateľské prostredie, vzdelanie a zamestnanosť.

Európska komisia v správe tvrdí, že Slovensko pokročilo v oblasti zníženia deficitu verejných financií pod 3 % HDP. Bratislavu taktiež chváli za to, že prijala viacero strategických dokumentov v oblastiach výskumu a vývoja, inovácií, či energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov. Podľa EK však najvyššou prioritou slovenskej vlády má byť zvýšenie výdavkov na vzdelanie, výskum a vývoj, inovácie, zlepšenie regulačného prostredia, zníženie dlhodobej nezamestnanosti, ako aj ukončenie reformy školstva.

Lisabonská stratégia EÚ, ktorá sa usiluje o modernizáciu Európy, bola obnovená v roku 2005, pričom sa jasnejšie zamerala na rast a zamestnanosť. Stratégia vychádza z úzkeho partnerstva medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, ktoré odsúhlasili usmernenia politiky implementované na úrovni EÚ prostredníctvom Lisabonského programu. Stratégia sa realizuje približne v trojročnom cykle.