Európske pohárové súťaže si získali obrovskú popularitu. Stierajú hranice, zvyšujú rivalitu klubov, medzinárodná konfrontácia ťahá divákov do hľadísk. Najmä vo futbale sa stali fenoménom. Liga majstrov dnes patrí k najsledovanejším súťažiam vôbec, a aj zisky z nej sú lukratívne. V ostatných športoch je situácia neporovnateľná, hrá sa zväčša o prestíž, maximálne o nejaké drobné.

Slovenské kluby si v pohárových súťažiach na majetky neprídu. Naopak, na účasť v nich finančne doplácajú. S výnimkou Ružomberka, ktorý sa stal dvakrát víťazom Euroligy basketbalistiek a takmer pravidelne bol účastníkom finálovej štvorky, končia zväčša v prvých kolách. Vo futbale je, zdá sa, Liga majstrov iba vidinou. A predsa, aj keď v menšej miere ako v minulosti, naše tímy pokúšajú šťastie. Hoci ich to stojí neraz aj milióny.

Basketbal: najlepší finančne nestačia

Kto by to povedal, že práve v tomto roku bude najkritickejšia situácia v najlepších kluboch, dokonca stáliciach na domácej scéne. Budúcnosť Ružomberka, jediného doterajšieho slovenského majstra v lige žien, je otázna. Jasno je u mužského majstra v Pezinku – 27. septembra rezignovalo dovtedajšie vedenie klubu, odhlásilo tím z novoutvorenej súťaže Európskeho pohára majstrov. Slovakofarma v posledných rokoch skladala vždy silné družstvo práve kvôli európskym pohárom a jej rozpočet sa v minulej sezóne vyšplhal až na 40 miliónov korún. Dnes ostala takmer na nule. S hráčmi klub rozviazal zmluvy. Legionári sa zbalili a odišli domov, ostatní basketbalisti si začali hľadať angažmány a v čase uzávierky tohto čísla nebolo jasné, ako a s kým odohrá Pezinok domácu ligu.

Z mužov teda v pohári – a to v Regionálnom – zostal iba klub E.S.O. Lučenec. Premiérovo. Z osemmiliónového rozpočtu odkrojí európska súťaž zhruba poldruha milióna, možno o niečo menej.

Basketbalová výprava, ktorej pobytové náklady hradí na dva dni a dve noci domáci tím, má 16 členov. V Lučenci majú výhodu – hlavný sponzor klubu, firma Avanti, vlastní aj hotel, a tak tieto náklady nemusia ísť z rozpočtu klubu. Okrem basketbalistov treba hostiť dvoch rozhodcov, čo je na jeden zápas, vrátane odmeny 250 eur jednému arbitrovi, položka aj vo výške 50-tisíc korún – podľa toho, odkiaľ rozhodcovia pricestujú. ,,Budúci rok by malo fungovať aj hotelové zariadenie a reštaurácia ako súčasť objektu športovej haly a budeme ešte nezávislejší,“ dodáva riaditeľ klubu Ján Mižúr.

Lučenec sa v Regionálnom pohári ocitol v severnej konferencii, žreb mu prisúdil nórsky Landas, nemecký Würzburg a maďarský Székesfehervár. ,,Nemecko zvládneme autobusom, predpokladám za 50- až 60-tisíc korún, Székesfehervár je blízko, a jediné, kam musíme letieť, je Nórsko, čo nás pre šestnástich ľudí vyjde na 300-tisíc korún aj s letiskovými poplatkami. A to nie je málo,“ konštatuje J. Mižúr a jedným dychom dodáva, že v ich konferencii sú aj kluby z Azerbajdžanu, Gruzínska, Ruska, Estónska, a že teda mohli z hľadiska prepravy skončiť aj podstatne horšie.

Napriek spomínaným nákladom Lučenčania vítajú možnosť hrať európsku súťaž. ,,Náš sponzor sľúbil peniaze a rozhodli sme sa, že to vyskúšame. Napokon, účasť v pohároch sme zakotvili aj v dlhodobej koncepcii rozvoja basketbalu v meste.“ Na výrazné hráčske posily však nezostalo. ,,Máme troch nových slovenských basketbalistov, ale legionárov sme neangažovali, nech naši hráči vidia, ako na tom v konfrontácii s cudzinou sú,“ pokračuje riaditeľ klubu. Napokon, kvalitný hráč je drahý špás. V európskych kluboch sú bežné kontrakty na sezónu v rozpätí 300- až 350-tisíc dolárov na sezónu, dobrí hráči nestoja menej ako 15-tis. USD na mesiac, bežný pohárový hráč na reálne slovenské pomery by vyšiel na dve- až tritisíc dolárov mesačne.

Vklad Lučenca do súťaže je 600 eur, v Európskom pohári majstrov, kde mal hrať Pezinok, dokonca 1 200 eur. Pre západné kluby zanedbateľná položka, pre slovenské – znásobená kurzovým rozdielom – to už tak málo nie je. Pohárové licencie hráčov stoja po 50 eur, Pezinčania dali za každú 200 eur. ,, Prémie? Kdeže. Keď sme sa zišli vo Vilniuse na stretnutí zástupcov našej konferencie, najmä Nemci bili do toho, aby kluby získali z účasti v pohároch nejaké výhody. Ak sa podarí zohnať jednotlivým konferenciám sponzorov, možno sa dočkáme aspoň zliav na cestovnom,“ prezrádza J. Mižúr. Na druhej strane, kým v Európskom pohári majstrov FIBA-Europe obmedzila možnosť umiestňovania vlastných reklám okolo paluboviek a jediné, čo za to kluby dostanú, je 13 lôpt značky Molten, v Regionálnom pohári ostali aspoň televízne a reklamné práva v rukách klubov. A tak nečudo, že najsilnejšie mužské kluby si utvorili vlastnú konkurenčnú organizáciu ULEB, vymanili sa spod krídel Medzinárodnej basketbalovej federácie a do hry vstúpili nemalé peniaze.

,,Veľa sa nám nevráti,“ uvedomuje si skromné slovenské pomery J. Mižúr. ,,Ani televízia u nás nebude. Basketbal však hráme pre ľudí, a tým máme možnosť ukázať aj iný basketbal, ako sa hrá v našej lige.“

Volejbal: na pohár osmina rozpočtu

Majstrovský Matador Púchov si uvedomuje, že pohárová súťaž je najlepšou možnosťou konfrontácie so zahraničnými družstvami. Preto v nej už niekoľko rokov nechýba.

,,Náklady na účasť v európskej súťaži závisia od mnohých okolností – najmä akých súperov nám vyžrebujú a ako ďaleko sa v nej dostaneme. Čím ďalej sa dostaneme, tým viac nás úspech stojí,“ hovorí manažér púchovských volejbalistov Richard Krcho.

Pohárový rozpočet odhaduje na sezónu od 800-tisíc do 1,5 milióna korún, v priemere niečo vyše milióna. Na zreálnenie – je to asi osmina celkového rozpočtu klubu, podľa R. Krcha teda ide o pomerne vysokú sumu. ,,Na novú sezónu ešte stále nemáme rozpočet naplnený stopercentne. Aj u nás dochádza k zníženiu mesačných odmien hráčom. Ale šetriť na pohárovej súťaži nemá zmysel. Ak už sme raz tam a máme pevné miesto v Európe, je škoda padnúť, lebo návrat na vybojované pozície je zložitý a drahý.“

Ak si odmyslíme športový aspekt, zvyšovanie výkonnosti a cenné medzinárodné skúsenosti, má účasť v pohári aj iný efekt? Vrátia sa investície do toho vložené?

,,Ak to budeme merať čisto peniazmi, budeme asi v strate. Je ťažké vyčísliť reklamný prínos pre Matador, nášho hlavného sponzora. Uvedomujeme si, že nie sme jednotkové športy ako futbal a hokej, ale zatiaľ ho vieme presvedčiť, že vynaložiť tie prostriedky má zmysel. Zarobiť nevieme ani na vstupnom, na medzinárodné zápasy ho nezvyšujeme, veď volejbal hráme pre ľudí, a vlastne sa odvďačíme vernému fanúšikovi, keď do Púchova privedieme špičkové tímy ako Cannes či Mallorca. A napokon, manažérsky pohľad – našich hráčov vidieť v Európe, zvyšuje sa ich cena a už sa nám podarilo niekoľko dobrých predajov do zahraničia.“ Dodajme, že v normálne fungujúcich pomeroch by o atraktívne zápasy prejavila záujem televízia a do pokladne klubu by sa vrátili prostriedky za predaj vysielacích práv.

Paradoxne – zápasy v zahraničí môžu vyjsť klub lacnejšie ako domáce. Regule súťaže predpisujú hradiť pobytové náklady domácemu klubu. Ak sa teda na zápas cestuje do blízkych miest okolitých krajín autobusom, tak veľa to nestojí. ,,Horšie je to s letenkami,“ priznáva R. Krcho. ,,Už pri žrebovaní myslíme na to, kam musíme letieť. Na západ je to zväčša lacnejšie a najmä oveľa jednoduchšie ako na východ.“ Aj volejbalové súboje sa hrávajú v strede týždňa, keď sú ceny leteniek podstatne vyššie ako cez víkend. ,,Navyše, do niektorých východných krajín potrebujete víza, a to je ďalšia položka navyše,“ dodáva manažér Matadora Púchov.

Domáci zápas – to je zhruba 100-tisíc korún na ubytovanie, stravu a vnútroštátnu dopravu hosťujúceho tímu. ,,Samozrejme, vždy pracujeme so sponzormi na nefinančných dohodách, ktoré nám pobytové náklady súpera znížia.“ Organizátor platí aj cestovné, pobytové náklady a odmeny rozhodcom. ,,Hoci nám už zvyčajne delegujú rozhodcov z okolitých krajín, aj tak nás to vyjde do 25-tisíc korún.“

Prihláška do súťaže spolu s pohárovými licenciami hráčov zaťaží rozpočet klubu sumou 30-tisíc korún. R. Krcho vyvstetľuje: ,,My platíme, ale naspäť nič nedostaneme, peniaze sú v hre, až keď by sme postúpili do Final Four, medzi štyroch najlepších. V novodobej histórii slovenských klubov v európskych súťažiach nik nezarobil ani korunu. Prémie sa vyplácajú aj v súťaži číslo 1 – Grand Champions Cup, ale my na ňu ani nemáme. Ani na vysoký vstupný poplatok, ani na povinné zabezpečenie televíznych prenosov.“

Presadiť sa v Európe znamená najmä poskladať dobrý tím. A to chce opäť – peniaze. ,,Ťažko dostaneme na Slovensko kvalitného volejbalistu. Vonku sa pohybujú ročné platy bežne na úrovni 50- až 100-tisíc dolárov ročne. U nás o tom môžeme len snívať. Slabší volejbalista by nás vyšiel na poldruha milióna korún, ale aj taký je pre nás zatiaľ nedostupný,“ dodáva R. Krcho.

Futbal: majster vypadol, no zarobil

Slovenský majster MŠK Žilina nastúpil síce len v 2. predkole Ligy majstrov, odohral v ňom dva zápasy s FC Bazilej a vypadol, no finančne je ziskový – ak do výdavkov nezarátame 35 miliónov korún investovaných práve kvôli účasti v súťaži do prestavby žilinského futbalového štadióna.

Žilinu vyšla Liga majstrov na poldruha milióna korún, z toho len za charterový let do Švajčiarska zaplatila 600-tis. Sk. Keďže vo futbalových súťažiach si vonku klub hradí všetko sám, Žilina platila v Bazileji aj stravu a ubytovanie celej 30-člennej výprave. Na druhej strane, domáci zápas je o túto položku lacnejší. Navyše, náklady na rozhodcov hradí UEFA.

Liga majstrov sa skutočne vyplatí, až keď klub postúpi do hlavnej súťaže, ktorá sa hrá v týchto dňoch v skupinách. ,,Až tak ďaleko sme neuvažovali, skončili sme v druhom predkole, ak by sme aj cez Bazilej postúpili, čakal by nás ešte škótsky Celtic Glasgow,“ reálne zvažuje možnosti žilinský manažér Karol Belaník. Bazilej, ktorý prešiel kvalifikačným sitom, už zarába pekné peniaze, len za postup dostal 2,75 milióna eur (zhruba 115 miliónov korún). Čo zostalo Žiline? ,,Vyúčtovanie zo sídla UEFA dostaneme koncom roka,“ tvrdí K. Belaník. ,,Za druhé predkolo je to 80-tisíc švajčiarskych frankov, v prípade, že klub je majstrom svojej krajiny 150-tisíc frankov, pravda, z tejto sumy môžu byť odrátané sankcie. Za žlté karty, záznam delegáta v zápise zo stretnutia, za konfety hádzané na trávnik, za predaj alkoholu v priestoroch štadióna a za ďalšie organizačné nedostatky, ktoré by mohli klubom vyčítať. Presnú sumu teda ešte nepoznáme.“

Slovenský majster získal aj na predaji televíznych práv. Aj tu sa všetko odvíja od fázy súťaže a atraktivity súpera. ,,Predali sme práva jednej regionálnej švajčiarskej televízii, získali sme za ne asi milión korún. Domáci zápas vysielala aj Slovenská televízia, tá nám nezaplatila nič, ale vyrobila signál.“

Keď zrátame predpokladané príjmy (ak by Žilina dostala plnú sumu 150-tis. CHF) a výdavky, vyjde, že slovenský futbalový šampión zarobil na dvoch zápasoch predkola Ligy majstrov približne 3,8 milióna korún. Suma pekná, ale odrobinková oproti tomu, koľko sa zarába v hlavnej súťaži. Pravda, v nej hral slovenský klub zatiaľ iba raz – 1. FC Košice v sezóne 1997/1998.

Ani Liga majstrov však nemá na ružiach ustlané. UEFA už pristúpila k zmene a v budúcom ročníku škrtla druhú fázu súťaže. Končí sa aj lukratívna zmluva na predaj televíznych práv, z nej vyše pol miliardy korún putovalo z UEFA do pokladní klubov. Vlaňajší víťaz Ligy majstrov Real Madrid získal na prémiách 35 miliónov eur. V najbližšej budúcnosti však podobné príjmy realitou nebudú.

Sumy v hlavnej súťaži futbalovej Ligy majstrov (EUR)

štartovné 2 750 000

za víťazstvo 307 000

za remízu 153 500

štvrťfinále 2 450 000

semifinále 3 070 000

finalista 3 680 000

víťaz 6 140 000